BREZNO. Mária Horská, v súčasnosti študentka Sokratovho inštitútu, miluje prírodu a cestovanie. Viac ako štyri roky pracovala pre Greenpeace. Je vášnivá backpackerka, po našom batôžkárka, ktorá sa hocikam vyberie len s batohom a stanom.
A vraj s tým neprestane, kým neuvidí celý svet. Jej všestrannosť dokazuje aj viac ako štvorročná práca pre Greenpeace a nemá ani problém zahrať si v bratislavskom anglicky hovoriacom divadle Bridgin’Drama. Napokon, veď vyštudovala kulturológiu na Univerzite Komenského. A to je veda, ktorá v sebe spája „všetko možné“.
Takže prečo ste sa rozhodli práve pre kulturológiu?
– Musím porozmýšľať, bolo to už dosť dávno. (Úsmev.) Na strednej škole ma najviac bavili humanitné predmety, a keď som sa hlásila na vysokú, vedela som, že určite chcem ísť týmto smerom. No nevedela som sa rozhodnúť pre jeden konkrétny odbor a kulturológia vyzerala, že by to mohol byť taký mix všetkého, čo ma zaujíma. A nakoniec to tak aj bolo, počas štúdia sme prebrali základy z dejín umenia, sociológie, filozofie, histórie, ale napríklad aj Public relations a marketingu.Počas štúdia na Univerzite Komenského ste si na jeden semester „odbehli“ do Prahy, ale aj do Iasi v Rumunsku.
Čo vás zlákalo do Rumunska?
– Rok predtým, ako som do Rumunska odišla na študijný pobyt, som tam bola cez prázdniny na letnom medzinárodnom projekte. A tak sa mi tam zapáčilo, že som sa chcela vrátiť. Rumunsko je krásna krajina, a podľa mňa aj čierny kôň Európskej únie. Prirástla mi k srdcu.
V súčasnosti študujete na Sokratovom inštitúte. Ročné štúdium už vlastne končí... váš „naj“ zážitok?
– Ťažko sa mi vyberá jeden „naj” zážitok, lebo za celý rok prišlo toľko podnetov, že by to stačilo na samostatný článok! Na prvom mieste by boli asi ľudia, ktorých som tam stretla, a potom určite posledný workshop s Erikom Balážom v divočine vo Vysokých Tatrách. Videli sme medvedicu s medvieďatkom a to bol fantastický pocit.
Podmienkou úspešného ukončenia Sokratovho inštitútu je vymyslieť, vypracovať a zrealizovať vlastný projekt. O čom je ten váš?
– Je o Brezne a o zaujímavých miestach, ktoré sa v meste a okolí nachádzajú. Vždy ma zamrzí, keď začujem od známych, že v Brezne sa nič nedeje a že tu nič nie je. Ja si to nemyslím! Rozhodla som sa teda dať dokopy miesta, ktoré stojí za to navštíviť a kde sa dá zmysluplne tráviť voľný čas. Vytvorila som webovú stránku Čo tu v Brezne?, kde by sa dali nájsť všetky pokope.
Nápad vytvoriť webovú stránku www.cotuvbrezne.sk ste dostali počas štúdia, alebo ste ho už dlhšie „nosili v hlave“?
– Nebol to spontánny nápad, premýšľala som nad niečím podobným už dlhšie. Len som si na to nevedela nájsť čas, vždy bolo niečo iné a dôležitejšie, čomu som sa chcela venovať. Sokratov inštitút mi na projekt takpovediac vytvoril priestor, zrazu sa stal mojou prioritou a začala som na ňom naozaj pracovať
.Nie ste rodáčka z Brezna, ale vyrastali ste tam. No už niekoľko rokov žijete v Bratislave. Je váš projekt, obrazne povedané, aj návratom do detstva?
– Áno, narodila som sa v Lučenci, ale len preto, lebo moja mama odtiaľ pochádza a pred svadbou tam pracovala v nemocnici. Ale moji rodičia už v tom čase žili v Brezne. Takže v Lučenci som sa naozaj len narodila a v podstate som Breznianka. (Úsmev.) Aj ja sama som si nedávno uvedomila, že projekt je určite aj o návrate do tohto mesta, do detstva. V posledných rokoch som sa sem vracala len veľmi zriedka a Brezno mi začalo chýbať.
Poznáte dobre Brezno a kraj okolo Brezna? Ktoré miesto ste na web cotuvbrezne zavesili ako prvé?
– Myslela som si, že poznám, ale už si to nemyslím. (Smiech.) Totiž skoro vždy, keď ideme kvôli webu na nejaký výlet, po ceste objavíme ďalšie miesto, o ktorom som ani nevedela, že existuje, a tiež vyzerá byť zaujímavé. Tak si to vždy zapíšem a zoznam sa mi už poriadne rozrástol... Úplne prvý článok na webe však bol o Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu, lebo je to jedno z mojich najobľúbenejších miest nielen v našom regióne, ale na celom Slovensku.
A koľko miest už na stránke máte?
– Zatiaľ je zverejnených len prvých šesť miest, ale nafotených a „otestovaných” mám už takmer dvadsať a na zozname je ich už cez tridsať. A ako som už spomínala, zoznam sa každým ďalším výletom rozrastá a rozrastá...
Zrejme by ste privítali, keby vás Brezňania – ale nielen oni, inšpirovali svojimi tipmi na zaujímavé miesta v Brezne a okolí.
– Áno, to by bolo super! Chcem, aby sa do tvorby stránky zapojili aj obyvatelia mesta alebo jeho návštevníci. Aby mal projekt aj komunitný rozmer, aby sme možno začali byť na Brezno trochu viac hrdí. Mesto je totiž podľa mňa také, akí sú aj jeho obyvatelia. Je zrkadlom ľudí, ktorí v ňom žijú.Aktívne ste pôsobili v Greenpeace. Príroda vám určite nie je ľahostajná. Čo sa v Brezne a okolí po rokoch dosť zmenilo v prospech alebo naopak, v neprospech prírody?– Za jeden z najväčších problémov v okolí Brezna považujem megalomanský výrub lesa v Nízkych Tatrách. To sa určite zmenilo v neprospech nielen prírody, ale čoskoro to dobehne aj nás, ľudí. Podľa mňa je to jedna veľká katastrofa, ale asi sa všetko deje „v súlade so zákonom“...
Veľa cestujete. Kde ste sa cítili tak najlepšie a chceli by ste sa tam vrátiť?
– Cestovanie milujem a aj vďaka nemu som sa začala vracať napríklad do Brezna. (Úsmev.) Je to klišé, no naozaj sa mi potvrdzuje, že nie je až také dôležité kde, ale s kým. No ak by som si mala vybrať, tak najlepšie sa cítim na Balkáne, mám rada ten chaos a ruch a plné ulice ľudí. Neviem, či by som tam dokázala žiť, ale cestovať po týchto končinách sveta je pre mňa vždy úžasný zážitok.
