Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Jarmok všetkých jarmokov. Aj tak sa niekedy zvykne hovoriť Radvanskému jarmoku, ktorý tento rok slávi jubileum - 360 rokov. Už počas nasledujúceho víkendu spoločne s množstvom ďalších jarmočných akcií pokrstia aj výnimočnú knihu s názvom Radvanský jarmok – história a tradícia, ktorú zostavili historik Vladimír Sklenka a Ján Kollár z Dokumentačného centra Sásová.
„Svetlo sveta uzrie 360 výtlačkov tejto knihy. Bude to presne toľko, ako slávi Radvanský jarmok,“ hovorí Ján Kollár s tým, že v knihe sa snažili zmapovať všetko podstatné z dlhej histórie jarmoku a je doplnená o unikátne fotozábery z archívu Stredoslovenského múzea.
„Nechceli sme však, aby bola kniha iba historickým prierezom jarmočnej tradície, ale zamerali sme sa aj na zaujímavosti, ktoré ľudí zaujímajú, s ktorým sa jarmok neodmysliteľne spája, no ktorých pozadie bolo doteraz trochu zahmlené,“ dodáva Ján Kollár.
Kde sa vzala vareška a prečo ju chceli úrady zakázať
Takýmto príkladom je podľa neho aj radvanská jarmočná vareška. Všetkým nám je jasné, že táto drevená kuchynská pomôcka patrí k jarmoku dodnes doslova ako symbol, no doteraz sa viedli dohady, kedy sa táto tradícia objavila.
„Z archívnych záznamov sa nám podarilo zistiť, že toto zvláštne privilégium získala vareška až v prvej polovici 20. storočia po vzniku Československej republiky. „Podnikaví obchodníci na jarmoku každý rok vyberali nejaký lacný predmet, ktorý sa stal módnym trendom pre generačne mladších účastníkov jarmoku. Vareška tento atribút spĺňala,“ hovorí Ján Kollár s tým, že ťapnutím vareškou po zadku naznačovali muži ženám ich postavenie v domácnosti. A ak bola žena pekná, buchnutí pribúdalo, čo by sa už mnohým dnešným ženám asi nepáčilo
Po skončení jarmoku vareška končila v kuchyniach a ten, kto si nekúpil na jarmoku varešku, akoby tam ani nebol.
Ján Kollár však upozorňuje na fakt, že nie každému sa už v tom čase bitie paličkou pozdávalo. Napríklad v roku 1935 označilo jedno z miestnych médií tento zvyk za nemravnosť a žiadalo jeho zákaz. Hoci dnes sa už stretneme s ťapkaním iba zriedka, varecha dodnes zostala jedným zo symbolov jarmoku.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Jubilejný Radvanský jarmok prinesie novinky, pre remeslá otvoria aj Lazovnú ulicu (+PROGRAM)
Po vojne chcel byť každý pekný. A grampel išiel na dračku
Ján Kollár dodáva, že v knihe zmapovali aj najobľúbenejší jarmočný tovar v jednotlivých obdobiach. Napríklad v 19. storočí leteli kolovrátky so zvislou konštrukciou, v roku 1924 zas bol najpredávanejším produktom drevený rapkáč s kľukou.
No a na prvom povojnovom jarmoku v roku 1945 sa doslova rozchytali hrebene od vychýrených radvanských hrebenárov – takzvané grample. Tie mali obdĺžnikový tvar, z jednej strany husté a z druhej riedke zúbky.
Vyrábali ich zo svetlej rohoviny, posledným známym radvanským hrebenárom bol Ján Dobrota.
„Ľudia cez vojnu riešili úplne iné veci ako úpravu svojho zovňajška. Po skončení útrap však táto ich snaha opäť ožila a jej súčasťou boli aj typické grample,“ hovorí.
Jarmok, či veľtrh?
Dnes je podstata jarmoku založená na remeselných tradíciách a každý verí, že raz podarí dostať jarmok na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. No v roku 1921 boli trendy trochu odlišné a silneli pokusy jarmok zmodernizovať. Vzorom sa mu mal stať Dunajský veľtrh, ktorý sa konal v roku 1921 v Bratislave. Tieto plány počítali s vybudovaním vodného prístavu na Hrone a zábavného centra v Kráľovej. Našťastie aj pre nás, že vtedy zvíťazila tradícia na modernou.
A tak môžeme aj dnes prežívať čaro toho, čo vytvorili naši predkovia. Prvý Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie.
Hoci banskobystrický Radvanský jarmok nepatrí k najstarším na Slovensku, stal sa naším národným symbolom. Od roku 2011 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Ján Kollár dodáva, že v knihe sa dozviete aj to, že pôvodná Jarmočná ulica merala 1,5 kilometra a že obľúbenou lahôdkou boli viršle. Ako vám tento názov podobne ako v prípade hrebeňov – gramplov už nič nehovorí, kniha vám o tejto pochúťke prezradí viac. Publikáciu pokrstí primátor Ján Nosko, spoločne s potomkom rodu Radvanských Antonom Radvanským, ktorý žije s rodinou vo Francúzsku . A to naozaj netradične – listy knihy učešú radvanským hrebeňom – gramplom.
