KREMNICA. Vždy ju priťahovali ručné práce a hand- made výrobky a vyskúšala takmer všetko – od háčkovania, cez sadrové odliatky, maľbu na hrnčeky, či drevené lopáre. Až na prahu dôchodkového veku však objavila krásu šperkov, vyrobených z polymérovej hmoty.
„Už pred rokmi som skúšala vyrábať z moduritu drobné brošničky, či bižutériu, no polymérová hmota mi otvorila celkom nový obzor,“ hovorí.
Hudobnú múzu vymenila za výtvarnú
Učila sa predovšetkým z internetu, no postupne vtláčala do šperkov vlastné predstavy, ktorými oslovila množstvo zákazníkov. Dnes je to pre ňu hlavná záľuba aj relax, ktorému obetuje nemálo času. Donedávna spievala v kremnickej dychovej hudbe, no potom, čo prekonala zdravotné problémy, musela sa so spevom rozlúčiť. Jednu múzu však nahradila inou a od hudby presedlala k šperkárskej tvorbe. Spočiatku vyrábala šperky iba pre okruh svojich známych, dnes sa s nimi prezentuje napríklad na Kremnických gagoch, či Pezinskom vinobraní.
Vo svojej tvorbe je mimoriadne všestranná – pri tvorbe šperkov používa obľúbený vzor burberry, ktorý podvedome spájame so šálmi a odevmi, no aj farebne nádherný a tak trochu tajomný vzor Labratorit. Ten je pomenovaný po polodrahokame, ktorý dostal meno po kanadskom východnom pobreží Labrador. Tu ho v 18. storočí objavili misionári. Pre Labratorit sú typické modré svetielkujúce stopy, viditeľné z rôznych uhlov. Tento svetielkujúci efekt je spôsobený lámaním lúčov svetla jednotlivých vrstiev horniny. A šperky z polymérovej hmoty dokážu tento efekt nádherne napodobniť.
Gustav Klimt zakliaty do šperku
Rovnako zaujímavý je však pre pani Emíliu aj Klimtov vzor, pomenovaný podľa známeho rakúskeho maliara a grafika Gustava Klimta.
V šperkárskej tvorbe sa dá využiť Klimtova práca s detailom, kde často dominujú drobné geometrické tvary napríklad v kombinácii so špirálami.
„Najprv si vyrobím vzor a podľa neho potom postupujem,“ približuje šperkárka. Popri spomenutých vzoroch sa však pohrala už aj s rastlinnými motívmi – napríklad divými makmi, či bodliakmi. Nevyhnutným pomocníkom pri práci je extrudér – špeciálna vytláčacia trubička s piestom, ktorá tak trocha pripomína trubičku, akú využívame počas Vianoc na vytláčanie sušienok. Extrudér je však prispôsobený na prácu s polymérovou hmotou.
„Ľudia si niekedy myslia, že tie šperky sú maľované a ja ich musím presviedčať o opaku,“ hovorí. Postup je však omnoho zložitejší. Napríklad pri vzore labratorit si najprv natrhá na kúsky modrú, zelenú a žltú farbu z hmoty, jemne ich postláča a potom blenduje, čím hmota nadobudne krásne farby „do stratena“. Na to ešte nanesie tenkú tmavohnedú vrstvu so zlatou a na povrch nareže jemné čiary. Až potom s touto základnou hmotou ďalej pracuje. „Skúšala som už aj ružovú verziu, hoci ružový labratorit neexistuje. Efekt bol však prekvapujúco pekný,“ hovorí. Zaujímavosťou je, že polymérová hmota sa ešte pečie v rúre a niekedy treba tento proces opakovať.
Efektne sa dajú využiť aj imitácie kovu, dreva, či kože. „Poháňa ma to stále dopredu a hlavou sa mi neustále preháňa myšlienka – čo som ešte nevyskúšala, čo ešte nemám,“ hovorí pani Emília. Podľa nej je to nikdy nekončiaci kruh, ktorý ju poháňa dopredu.
