Holiny v chránených oblastiach nič neriešia, tvrdí Štátna ochrana prírody

BANSKÁ BYSTRICA. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) so znepokojením sleduje mediálne vyjadrenia lesníkov na tému ochrany prírody v chránených oblastiach. Ako sa uvádza v dnešnom tlačovom vyhlásení ŠOP SR, štátna ochrana prírody „chápe snahu lesníkov dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok, no pokiaľ sú predmetom diskusie chránené územia, tak ide o viac.

Zvlášť, ak sledujeme dopady klimatickej zmeny v našej prírode. Tie v konečnom dôsledku ústia aj do premnoženia podkôrneho hmyzu. Bohužiaľ, jedinou príčinou tohto stavu sú podľa lesníkov ochranári a územia s piatym stupňom ochrany". Podľa ŠOP SR však toto tvrdenie nie je pravdivé a treba si uvedomiť, že tradičné prístupy k ochrane lesov už nestačia a s negatívnymi dopadmi klimatických zmien sa najlepšie vyrovnáme pozorovaním prirodzeného lesa, ktorý sa zo zmenami dokáže vysporiadať prirodzene a trvalo. Lesníci tento týždeň kritizovali návrh Národného memoranda o lese, ktorý predstavil minister životného prostredia Lászla Sólymosa s cieľom zvýšiť ochrana lesov na Slovensku

Štátna ochrana prírody vyzýva odborníkov, aby všetku svoju energiu upriamili na hľadanie konkrétnych riešení, ktoré rozvrat lesných spoločenstiev zastavia. „Riešením určite nie je vytváranie holín o výmere desiatok, či stoviek hektárov. Naopak, východiskom je citlivý prístup k lesom predovšetkým v chránených oblastiach", zdôrazňuje ŠOP SR. Dodáva, že ich trvalou snahou je zabezpečiť aspoň v chránených územiach Slovenska prirodzené prírodné prostredie aj pre budúce generácie.

Zároveň, sa Štátna ochrana prírody SR usiluje účinne chrániť aj vzácne biotopy, pre ktoré sú práve oblasti s najvyšším stupňom ochrany často posledným útočiskom. „Obmedzenia napríklad ťažby, zadefinované zákonom, majú svoje opodstatnenie. Slúžia na zachovanie prírody a úzko súvisiacej biodiverzity. Teda celého komplexu špecifických organizmov tak, aby nedošlo k ich devastácii či trvalému zániku," objasňuje ŠOP SR v tlačovom vyhlásení.

Diskusiu podporujú

ŠOP SR víta snahu otvoriť diskusiu o posilnení ochrany prírody v chránených oblastiach. No chce, aby diskusia zostala v serióznej a konštruktívnej rovine. „Za najdôležitejšie preto Štátna ochrana prírody považuje, aby sa skončilo vzájomné obviňovanie a aby sme sa pokúsili o spoločné postupy pri ochrane jedinečného a nenahraditeľného prírodného bohatstva v našich lesoch," dodáva sa v tlačovom vyhlásení ŠOP SR.

Ak je záujmom ministra životného prostredia skutočne ochrana lesa, mal by podľa lesníkov aktívne prispieť k napĺňaniu Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na roky 2015-2020, a nie prijímať jednostranné administratívne opatrenia. Konštatuje sa to v tlačovej správe Slovenskej lesníckej komory zverejnenej vo štvrtok 28. septembra. Stavovská a profesná organizácia lesníkov tak reagovala na tlačovú besedu ministra životného prostredia Lászloa Sólymosa (Most-Híd), na ktorej v pondelok 25. septembra predstavil návrh Národného memoranda o lese s cieľom zvýšiť ochrana lesov na Slovensku.

Odlišné stanovisko

„Predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory je z takéhoto postupu pána ministra zhrozené a vníma tento akt ako urážajúci a verejne ponižujúci lesnícky stav na Slovensku,“ píše sa v stanovisku. „Lesníci v minulosti veľakrát a včas varovali , že ak nebude umožnené urýchlené spracovanie vetrovej kalamity, naplní sa scenár, ktorý dnes vidíme so všetkými dôsledkami včítane vysokých náhodných ťažieb,“ konštatujú lesníci.

Pripomenuli tiež, že varovali aj pred vznikom lykožrútovej kalamity v Tatrách. „Nikto vtedy lesníkov nechcel počúvať a dnes chcú lesníkom tí istí ľudia radiť, ako majú v lesoch hospodáriť. Naopak, sú to lesníci a obhospodarovatelia lesa, ktorí v lesoch hospodária trvalo udržateľne. Pri vzniku kalamity a po jej spracovaní obnovujú na kalamitných plochách nový les z prirodzeného omladenia alebo výsadbou. Lenže to akoby kompetentní nechceli vidieť,“ dodala Slovenská lesnícka komora a ministra životného prostredia vyzvala na seriózny dialóg s partnerským ministerstvom pôdohospodárstva.

Predtým, ako Sólymos predstavil návrh Národného memoranda o lese, rokoval o téme s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou (SNS). Šéf rezortu životného prostredia očakáva, že sa ochrana lesov premietne aj do pripravovaných zákonov agrorezortu a stane sa nadrezortnou záležitosťou. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že v súčasnosti môže účinne brániť ťažbe lesa prakticky iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Pripravuje preto zmeny v zákonoch, ktoré by zvýšili jeho právomoci a posilnili ochranu prírody v chránených oblastiach.

K prvým krokom patrí novelizácia zákona o ochrane prírody. Plánuje sa posilnenie bezzásahového režimu tak, aby sa o ťažbe v chránených územiach už ani neuvažovalo. Sólymos informoval, že dnes sú pod najprísnejšou ochranou iba tri percentá územia Slovenska. Rezort preto chce bezzásahové územia rozšíriť aj o ďalšie vzácne lokality. Plánuje sa aj sprísnenie podmienok takzvanej náhodnej ťažby pri kalamitných stavoch v chránených územiach.