SELCE. Náučný chodník Keltské chodníčky, ktorý sprístupnili cez víkend v Selciach pri Banskej Bystrici, meria približne 5,6 kilometra, vedie nenáročným terénom a na ôsmich informačných paneloch ponúka pohľad nielen na históriu obce, ale aj na jej prírodné a geografické zaujímavosti.
Starosta obce Ján Kupec považuje nový náučný chodník za veľký prínos nielen v oblasti rozvoja turistického ruchu, ale aj vzdelávania: „Som rád, že aktivisti z domáceho občianskeho združenia Genius Loci Slovaciae sa do takéhoto zaujímavého projektu pustili a že to k nám môže prilákať turistov,“ dodal s tým, že nástup na náučný chodník je zo známeho lyžiarskeho strediska Selce – Čachovo a pokračuje až pod archeologickú lokalitu Hrádok. Tá je národnou kultúrnou pamiatkou, spájanou predovšetkým s históriou Keltov na našom území.
Starosta súčasne dodáva, že projekt by chceli v budúcnosti ešte rozšíriť.
Monika Tatáriková zo spomenutého občianskeho združenia hovorí, že projekt sa im podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft v rámci programu Zelené oázy.
Najväčšiu pomoc pri budovaní náučného chodníka im poskytla obec, miestna základná škola, ale aj množstvo dobrovoľníkov. Jadrom informácií na trase náučného chodníka je podľa nej história známej lokality Hrádok s poukázaním na život Keltov, no súčasne sa zamerali aj na prírodné zaujímavosti Selčianskej doliny.
Na jednotlivých zastávkach dostanú turisti informácie o faune, flóre, vodstve, či histórii obce Selce. „Popri obci nám veľmi pomohla tunajšia základná škola. Žiaci sa zúčastnili zbierania odpadu na trase náučného chodníka a montovali spolu s našimi dobrovoľníkmi tabuľky smerového značenia,“ dodala Monika Tatáriková.
Tajomný Hrádok ožíva
Najväčší záujem návštevníkov očakávajú práve o históriu lokality Hrádok, ktorý leží na pomedzí Seliec, Balážov a Priechodu.
Táto lokalita láka archeológov už desaťročia. Problémom je, že okrem legálnych výkopov tu v minulosti zaznamenali opakovane aj devastáciu kultúrnych vrstiev. Aj preto dnešná trasa náučného chodníka nevedie priamo na Hrádok, ale pod archeologickú lokalitu. Kelti žili na hradisku približne od 3. storočia pred Kristom po 2. storočie po Kristovi.
Od 30. rokov 20. storočia sa výskumu na Hrádku zúčastnilo viacero archeológov, ktorí tu našli pozostatky lužickej a púchovskej keramiky, ale tiež stopy po germánskom osídlení. Tiež boli nájdené železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, ale tiež z obdobia sťahovania národov a stredoveku.
