Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

Mŕtva nevesta s partou, muž bez hlavy. Naši predkovia vnímali smrť inak ako my (+ FOTO a VIDEO)

Výstava s názvom Keď zubatá kosu brúsi v Stredoslovenskom múzeu završuje triptych životného cyklu našich predkov.

Naši predkovia zomierali takmer výhradne doma. Kým telo nebožtíka nevyniesli z domu, striedali sa pri jeho posteli rodinné príslušníci. (Zdroj: SITA/ Jakub Julény)

BANSKÁ BYSTRICA. V Thurzovom dome Stredoslovenského múzea otvorili v uplynulom týždni výstavu s názvom Keď zubatá kosu brúsi, ktorá završuje triptych životného cyklu našich predkov.

V prvých dvoch častiach cyklu predstavilo múzeum zvyky spojené s narodením dieťaťa a svadbou. Etnologička múzea Jana Nahálková hovorí, že niektorí ľudia sa jej pýtali, či vôbec pripraviť takúto ponurú a smutnú výstavu. Podľa nej však smrť patrila a stále patrí k prirodzenému cyklu nášho života, hoci naši predkovia prežívali odchod svojich blízkych celkom inak, ako to vnímame a prežívame dnes.

Biela farba v snoch aj mladé kurence veštili smrť

Odchod zo sveta je už od nepamäti spätý s osobitými obyčajmi, obradmi či magickými rituálmi a praktikami, ktoré mali uľahčiť prechod nebožtíka zo sveta živých do sveta mŕtvych. Zanedbanie určitých rituálov mohlo zapríčiniť večné blúdenie duše zosnulého.

Jana Nahálková hovorí, že naši predkovia verili v rôzne predzvesti, podľa ktorých dávala smrť o sebe vedieť. „Bývalo to inak nevysvetliteľné praskanie a buchot v dome, zvláštne správanie zvierat, ale aj sny.Napríklad v Klokoči sa takéto sny spájali s mladými kurencami.

Ľudia verili, že deti z niektorej rodiny ostanú po takomto sne čoskoro napríklad bez matky,“ hovorí. Rovnako nepriaznivo vnímali všetko, čo bolo v sne spojené so svadbou či bielou farbou. Naopak, sny o smrti alebo pohrebe znamenali dlhý život.

Namiesto katafalku posteľ

Etnologička hovorí, že kedysi sa zomieralo takmer výhradne doma. Ak niekto odchádzal na druhý svet dlho a ťažko, snažili sa mu tento prechod uľahčiť napríklad tým, že ho položili na zem. Verili totiž, že tak ako zem dáva život, vie ho i odobrať. „Hneď ako člen rodiny zomrel, urobili opatrenia, aby jeho duša mohla pokojne opustiť svet.

Otvorili okno, aby mala kam vyletieť a zastreli zrkadlo. Verili totiž, že ak by sa v ňom zahliadol nebožtík alebo Smrť, mohli by sa vrátiť po niekoho ďalšieho z rodiny,“ hovorí etnologička. Nebožtíka obriadili, uložili na posteľ, zapálili sviece a až do pohrebu sa pri ňom striedali v modlitbe príbuzní a priatelia.

Samotného ho nenechávali ani v noci. „Najťažší býval odchod mladých ľudí. Ich pohreb potom suploval svadbu. Obliekli ich do svadobného odevu a pohrebný sprievod tvorili družičky či družbovia,“ hovorí etnologička s tým, že paradoxne najmenej bolesti prežívali naši predkovia pri odchode dieťaťa.

Pri vysokej detskej úmrtnosti v minulosti to nebolo až také zvláštne. Niekedy mu nedali vyrobiť ani truhlu a uložili ho do hrobu k niektorému z príbuzných. Pohrebu sa niekedy nezúčastnila ani samotná matka. Verilo sa totiž, že by už nemohla priviesť na svet žiadne deti.

Revenant bez hlavy

Na výstave zaujme aj nebožtík s odrezanou hlavou. Táto temná téma tiež sprevádzala našich predkov a v ľudovej slovesnosti sa to upírmi, poludnicami či vlkolakmi len tak hemžilo. Ak bol nebožtík zaťažený ťažkými hriechmi alebo nemal vysporiadané pozemské veci, u pozostalých vznikli obavy, či sa nemôže zo záhrobia vrátiť.

Tieto predstavy sa zďaleka nespájali iba s rumunskou Transylvániou, no na upírov a vlkolakov verili aj naši predkovia. Nebožtíkovi, ktorý nedokázal opustiť tento svet, hovorili revenant a proti jeho návratu sa všemožne bránili. Napríklad vencom cesnaku, ktorý mu obkrútili okolo nôh, ale aj oveľa drastickejšími spôsobmi.

Alebo klincom v hlave či kolom v srdci. A v krajnom prípade spálením mŕtvoly. Naša ľudová slovesnosť sa s hrôzostrašnými predstavami a príbehmi neodmysliteľne spájala a nezaobišli sa bez nich žiadne priadky či páračky. K obávaným postavám v nich bývali aj vlkolaci či poludnice, ktoré kradli matkám na pravé poludnie malé deti.

Zo smútku sa vedeli vyplakať aj vyspievať

Zatiaľ čo dnes pocity zo smrti blízkeho v sebe neraz dusíme, naši predkovia sa z nich vedeli doslova vyplakať. Slúžili na to aj miestne ženy, takzvané plačky. Niekde to boli ženy z rodiny, inde aj profesionálne vykladačky nad mŕtvym. „Museli to byť ženy so silným hlasom, ale aj improvizačnými schopnosťami,“ hovorí Nahálková. Spomínali na dobré, no niekedy aj zlé vlastnosti nebožtíka, jeho rodinu, život aj príčinu úmrtia. Voľný priechod smútku im umožnil ľahšie sa vyrovnať s jeho odchodom.

ZDROJ: YOUTUBE.COM

Hoci dnes máme zafixovanú ako farbu smútku čiernu, v minulosti to tak nebolo. Za farbu smútku sa považovala biela, na zdobenie odevu a látok používali na vidieku aj hnedú, zelenú či žltú farbu, na Horehroní dokonca pastelové farby.

Biele konopné a ľanové plátno sa dávalo aj do truhly. Náhrobky bývali zväčša jednoduché, na strednom Slovensku sa často používali liatinové či drevené kríže. Na juhu stredného Slovenska sa však môžete ešte aj dnes stretnúť so starými kamennými náhrobkami, na ktorých sa používala takzvaná náhrobníková poézia.

Spravodajstvo

 


  1. Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu 1 074
  2. V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov 276
  3. Zatopil izbu v hoteli, ten žiada náhradu 248
  4. Noc divadiel 2017 – S divadlom do nekonočna 70
  5. Žena a jej komplici udierali ako zmyslov zbavení, budú pykať 69
  6. Súdruhovia pomáhali aj tak, že vypli zvuk Foto 69
  7. V najbližších dňoch sa začne ochladzovať, od utorka do štvrtka treba počítať aj s celodennými mrazmi (+ GRAF SHMÚ) 58
  8. Vodič, ktorý nabúral na Zvolenskej ceste, bol poriadne podgurážený 57
  9. Godzone tour po prvýkrát v Brezne: Mladým nechýba odhodlanie pomáhať Foto 38
  10. Čo s predĺženým víkendom? Tu sú naše tipy 28

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov

V breznianskej synagóge sa v pondelok 27. novembra o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy architektov, ktorí prezentujú svoj pohľad na problematické alebo nevyužiteľné miesta v Brezne. Jeden z ich projektov Dedinka zelených šmolkov sa už realizuje a prinesie krajší areál v Materskej škole na Mazorníkove.

Zatopil izbu v hoteli, ten žiada náhradu

Týmto konaním spoločnosti hotela spôsobil škodu za 3000 eur.

Noc divadiel 2017 – S divadlom do nekonočna

V sobotu 18. novembra sa opäť otvoria brány v stovkách divadiel po celej Európe. Už ôsma Noc divadiel rozžiari aj divadlá na Slovensku.

Žena a jej komplici udierali ako zmyslov zbavení, budú pykať

Polícia obvinila ženu a dvoch mužov z Brezna, ktorí v lete spôsobili zranenia mužovi z tohto mesta.

Blízke regióny

Po diviakoch zostala spúšť

Diviaky vyčíňali na trávniku pri ihriskách v strede sídliska.

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

Príchod belgického investora rozdeľuje Detvu

Nový zamestnávateľ sľubuje nadpriemerné mzdy.

Siláci z Pro Body & Metal Militia majstrami sveta

Novohradčania v Rusku opäť dokázali, že patria medzi svetovú špičku.

Všetky správy

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Márnice sú preplnené, turisti odchádzajú. Mexiko zažíva najkrvavejší rok

Boj proti drogovým kartelom štátu nepomohol. Nezabrala ani taktika ako proti Escobarovi, vznikli nové a oveľa krvavejšie skupiny.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Kam vyraziť