BANSKÁ BYSTRICA. „Banská Bystrica a celý náš kraj potrebujú zmierenie a odpustenie, ktoré má obrovskú silu. Aj dnes sa totiž v našom kraji objavujú zlé tendencie, ukryté v antisemitizme, či protirómskych náladách. Ak budeme ticho, zlo zvíťazí,“ konštatoval na včerajšej tryzne za obete židovského a rómskeho holokaustu organizátor podujatia Ivan Kotúček.
Modlitby zmierenia sa zúčastnili predstavitelia Židovskej náboženskej obce, potomkovia rodín, ktoré poznačil holokaust, predstavitelia rímskokatolíckej, evanjelickej a baptistickej cirkvi, Ústavu pamäti národa a ľudia dobrej vôle.
Bratislavský rabín Michail Kapustin vysvetlil, že podľa židovskej tradície prechádza pokánie štyrmi fázami. Keď človek uzná svoje chyby a previnenia cez rozum, následne cez srdce a pocity a keď sa pokúsi niečo na tom zmeniť. A celý proces vnútornej očisty vrcholí tým, že sľúbi sebe a Bohu, že už nič podobné nedopustí.
Biskupský vikár rímskokatolíckej cirkvi Martin Ďuračka priniesol prítomným posolstvo zmierenia od biskupa Mariána Chovanca , no sprítomnil aj návštevu svätého otca, pápeža Františka v Osvienčime. Mnohí ľudia sa vtedy pýtali, prečo tak málo hovorí. Pápež bol ticho zámerne. Chcel sa modliť za nevinné obete a vyprosiť si dar sĺz nad tým, čo sa na tom mieste udialo.
Ján Bakoss pomáhal, no smrti neunikol
Farár evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Daniel Koštial priblížil osudy evanjelického kňaza a seniora Zvolenského seniorátu Jána Bakossa. Ten spoločne so svojimi kolegami pokrstil v Banskej Bystrici desiatky židovských spoluobčanov, aby ich zachránil pred odvlečením do koncentračných táborov. Doplatil na to svojim životom, Nemci ho zajali v Martine a tam ho aj popravili. Jeho telesné pozostatky našli v jednom z masových hrobov. Upozornil však aj na to, že po roku 1989 sme nedokázali zamedziť tomu, aby sa aj v našej krajine „zamedzilo zrodu ďalších Adolfov Hitlerov.“
Kazateľ bratskej jednoty baptistov Benjamín Uhrín vyjadril túžbu byť blízko svojich detí. „Zároveň som si musel položiť otázku, koľko detí sa cez vojnu svojich otcov nedočkalo.“
Silné svedectvá
V roku 1943 mala Židovská náboženská obec v Banskej Bystrici 1 327 členov, tvorili asi desať percent populácie. Rok po skončení vojny z nich ostalo 296 a veľká časť z nich sa neskôr vysťahovala do Izraela.
Dana Obuchová prišla kvôli židovskému pôvodu o veľkú časť rodiny, podobne ako rómska aktivistka Jolana Nátherová, ktorej rodina dodnes nepozná miesto, kde pochovali jej zavraždeného starého otca. „Sviečky mu na každé dušičky pálime doma a modlíme sa za spásu jeho duše,“ dodala.
Pre riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva patrilo k najťažším vedeckým skúmaniam, keď musel preštudovať stovky dokumentov o exhumáciách a masových hroboch v okolí Banskej Bystrice. „Keď narazíte na dokumentáciu šesťtýždňového chlapčeka, ktorý skončil spolu s matkou v masovom hrobe iba preto, že sa postavila režimu, zanechá to vo vás silné pocity do konca života,“ dodal.
František Neupauer z Ústavu pamäti národa pripomenul, že ani biblický Dávid nemal silu zmeniť vlastné srdce, preto o to prosil Boha. „Aj dnes máme tendenciu mnohé skutočnosti zľahčovať a nechceme vidieť do hĺbky,“ upozornil.
Poslanec Marek Krajčí, ktorý na pôde Národnej rady SR založil skupinu Spojenci Izraela konštatoval, že modliť sa treba aj za súčasnosť. Samotný štát Izrael totiž čelí aj dnes mnohým útokom.
Tryznu ukončili spoločnou modlitbou za obete a Áronovým požehnaním od rabína Kapustina.
