BREZNO. Na svahu nad novovybudovaným kruhovým objazdom, po pravej strane z Brezna na Mazorník si všimnite, ako sa vyníma historický monument.
Podarilo sa zachovať 75 rokov staré dielo
Pri asanácii časti svahu v rámci budovania obchvatu prvej etapy mesta a kruhového objazdu sa podarilo zachovať trávou zarastené, dnes už 75 rokov staré dielo, z ktorého chýbal kamenný slovenský dvojkríž zo slovenského znaku.
Ako spomína fotograf Peter Berčík, pred rokmi ho rozobrali istí občania, odviezli na koňoch, čo vyhovovalo socialistickému režimu. Skaly použili pri výstavbe maštale. Minulý týždeň na radu svojho otca ich Peter našiel v múroch maštale na Vrchdolinke. Monument je spomienkou na dokončenie štátnej cesty Kráľova Lehota – Kriváň.
Ako priblížila Ivica Krištofová z Horehronského múzea, spojenie južnej a severnej časti Slovenska v súvislosti s cestnou dopravou riešil od roku 1935 projekt novej štátnej cesty z Hriňovej cez Čierny Balog – Brezno – Mýto pod Ďumbierom – Jarabá až na Liptov. Trasa vedúca cez extravilán Brezna sa týkala piateho úseku, ktorý zahŕňal vstup do mesta od Čierneho Balogu a cestu z Halán do Mýta pod Ďumbierom. Obidva úseky sa stavali nezávisle.
Prečo ho Brezňania nazývajú zárezom
Prípravné rokovania týkajúce sa spoluúčasti mesta v projekte zameranom na výstavbu cesty sa konali v roku 1937. Podľa slov Ivice Krištofovej, výkup pozemkov sa nestretol s prieťahmi a so zemnými prácami v lokalite Mazorníkovo začali už o rok 1. augusta.
„Kopec pomenovaný ako Úplzlia, charakteristický svojím žltým pieskom, z ktorého sa odobralo veľké množstvo na výstavbu železnice a kasární, postupne strácal zo svojej dominancie na južnom okraji mesta. „Nový úsek cesty sa doň zarezal a prekopaním ho rozdelil na polovice. Prekopaný úsek začali Brezňania nazývať zárezom.“
Kamenné vročenie osadili v roku 1942
Na jeseň 1938 sa práce vzhľadom na politické udalosti spomalili a k úplnému prekopaniu došlo až v roku 1940. „V tejto súvislosti bola pripravená aj projektová dokumentácia výstavby nového mosta. Cestu pre dopravu otvorili na jeseň 1941, a to aj napriek tomu, že nebola ešte dokončená. Kamenné vročenie so štátnym znakom bolo osadené pri príležitosti odovzdania cesty do úplnej prevádzky v roku 1942,“ uviedla Ivica Krištofová.
Monument po 73 rokoch odkryl fotograf Peter Berčík
Pri výstavbe obchvatu prvej etapy Brezna sa tento zarastený monument podarilo zachovať vďaka mestu a Petrovi Berčíkovi, ktorý ho odkryl po 73 rokoch. „Pamätal som si ho z detstva, keď som sa naň pozeral z náprotivnej strany pri pasení jahniat,“ dodal Peter.Jeho záchranu nielen od samotného začiatku zdokumentoval, ale spoločne s technickými službami pomohol pri jeho znovuzrodení. Trojvršie bolo poškodené pri stavebných prácach a pôvodný dvojkríž sa nedochoval. Ako informoval Marian Brečka z miestnych komunikácií a stavieb, technické služby vykopali základ na umiestnenie číslic letopočtu a s pomocou Jána Kučeru ml. a jeho LKT ich jednotlivo osadili.
„Následne sme vykopali základ pod trojvršie a osadili šalovanie podľa zachovaných fotografií Petra Berčíka. Posledným krokom je výkop základu pod dvojkríž, ktorý sme minulý týždeň šalovali. V najbližších dňoch spoločnosť Alpine Slovakia po dohode s viceprimátorom Jánom Králikom urobí betonáž trojvršia a dvojkríža. Dokončenie bude spočívať v terénnych úpravách,“ uviedol Marián Brečka. Podľa jeho slov, toto dielo bude pripomínať 75. výročie dokončenia uvedenej cesty v symbolike s dokončením prvej etapy obchvatu cesty I/66.
Záznam o udalosti nájdete vo farskej kronike v Čiernom Balogu
Kronika mesta Brezno sa o tejto udalosti nezmieňuje, ale je o nej záznam na farskej kronike v Čiernom Balogu. „Možno sa domnievať, že išlo o súkromnú iniciatívu, ale tento dohad by poodhalilo až štúdium archívnej dokumentácie.
V povojnovom období boli zaznamenané pokusy o likvidáciu znaku, aj jeho cielené „zabudnutie“. Náletové dreviny tomu pomohli. „Zachytili sme informáciu, že pri príležitosti otvorenia cesty bola vydaná pohľadnica s vyobrazením lokality so symbolom a letopočtom Žiaľ, v zbierkovom fonde múzea ju neevidujeme,“ uzavrela Ivica Krištofová.
