BREZNO. Diváci si odniesli nezabudnuteľné zážitky, ktoré im navždy utkvejú v pamäti.
Ako vznikla Podstavekova heligónka
S myšlienkou usporadúvať podujatie prišiel hlavne Pavol Berčík, ktorý s Milanom Podstavekom pracoval ako vodič. „Milan hrával na heligónke veľmi dobre a harmoniku vozil so sebou aj v Tatre. Keď bola voľná chvíľa, chlapom rád a ochotne zahral,“ povedal hlavný organizátor festivalu Peter Berčík, srdcom oddaný ľudovej hudbe a fotografii.
Aby sa spomienka na kamaráta zachovala, súrodenci Berčíkovci spolu s už zosnulým riaditeľom Horehronského múzea Jánom Weissom vymysleli pokusné stretnutie heligonkárov v garáži na Mazorníku. „V jeden večer roku 2000 sa nás stretlo šestnásť muzikantov, nielen domácich. Keďže pokus bol úspešný, o rok sme usporiadali festival v mestskom dome kultúry. Boli však obavy, či naplníme sálu, ktorá nakoniec praskala vo švíkoch, a tak to zostalo až doteraz.“
V sále vládla vynikajúca atmosféra
Podstavekova heligónka patrí k najúspešnejším festivalom na Slovensku. Každý rok je o vstupenky veľký záujem a vypredané sú za pár minút.
Aj tento raz do Brezna zavítali heligonkári zblízka i zďaleka, ktorí ponúkli kvalitný program a ukázali, že sú špičkami na hudobnom poli. Ako to už býva zvykom, najväčší úspech majú predstavitelia najmladšej generácie a v sobotu si veľký potlesk vyslúžil Juraj Belko z Čierneho Balogu, ktorého spolu s bratom Petrom priúča umeniu hrať a spievať starý otec Jozef Pančík Šmičko.
Milovníkom ľudovej hudby sa však veľmi páčili všetci účinkujúci, ktorí rozospievali publikum od prvého vystúpenia až po posledné.
Najstarším heligonkárom, ktorý nevynechal ešte ani jeden ročník festivalu, je 86-ročný Anton Bendík z Hrušova. Na záver organizátori podujatia za desaťročnú moderátorskú spoluprácu kyticou kvetov poďakovali Marcele Čížovej. V sále viac ako dve hodiny vládla vynikajúca atmosféra, ťažko opísateľná slovami. Ako sa povie, to treba zažiť.
