SELCE. Nie. O Selciach neplatí, že je to obec, ktorú by si dlaňami objal a prikryl. Je to dedina, veru, poriadne dlhá – z horného konca po dolný napočítaš rovné dva kilometre.
Selce pre tunajších sú vzácnym kúskom zeme, obkolesené vencom hôr a dolín, ktoré vytvárajú zákutia rozprávkovej krásy. Selce boli odjakživa známe zručnými remeselníkmi, murármi, tesármi, neskoršie vodoinštalatérmi a elektrikármi, ktorí v minulosti stavali po celom Slovensku. A táto zručnosť im zostala dodnes. A tak, najmä vo voľnom čase, môžete vidieť brigádnikov na stavbách, ale najmä športovcov dobrovoľne pracovať na najrôznejších športových stanovištiach.
A tak druhú slávu Selciam začali robiť športovci, lepšie povedané, lyžiari – skokani. Kto a kedy začal prvý v Selciach lyžovať, nie je známe, no už pred rokom 1934 tu boli odvážlivci, ktorí si po domácky vyrábali lyže a robili prvé zjazdárske krôčiky.
Z roku 1939 sa zachoval prvý nepriamy záznam o lyžiaroch – skokanoch. ÚDOLE – terajšie DUBINY až do vypuknutia vojny sa stali miestom, kde sa v zime každú nedeľu stretávali lyžiari – skokani. Už prvú zimu po oslobodení r. 1946 Údole opäť ožili a talent mladých budúcich skokanov sa začal úspešne rozvíjať.
Skokanské umenie chlapcov zo Seliec obdivovali neskôr v mnohých krajinách. Žiaľ, po rozdelení Československa skokanský šport na Slovensku začal rapidne upadať. Deti, mladí nádejní skokani, nemali okrem Bystrice podmienky na trénovanie. Svoje schopnosti museli skúšať mimo Seliec.
Selce ako tradičná skokanská obec na Slovensku je tomu predurčená. Dlho trápila myšlienka selčianskych vyznávačov skokanského športu, bývalých selčianskych skokanov o nepriaznivom trende, či skoky na lyžiach načisto „nezakapú“. Milovníci tohto športu sa nevzdali. Partia bývalých selčianskych skokanov bratov Mesíkovcov s rodinnými príslušníkmi, Ruskovcov a pár verných priateľov – nadšencov s podporou starostu obce Selce Jána Kupca a sponzorov zrekonštruovali malý mostík K-40 a popri tom sa im podarilo vybudovať aj mostíky K-20 a K-10 pre najmenšie skokanské talenty.
Mesíkovci s rodinnými príslušníkmi, Ruskovci a niekoľko verných priateľov skokanského športu napriek svojim pracovným povinnostiam dokázali skĺbiť vlastnú prácu s prácou dobrovoľnou a postaviť na nohy skokanský areál Dubiny v Selciach. Veľká vďaka patrí starostovi obce Selce Jánovi Kupcovi a všetkým sponzorom, ktorí sa pričinili o zrekonštruovanie mostíkov a prístupovej cesty ku skokanským mostíkom.
Dubiny ožili. Ožili vďaka tým, ktorých srdce bije pre tento prekrásny šport, tým, ktorí spojili chuť s prácou a láskou ku skokom. Tí, ktorých otcovia budovali skokanské mostíky pre ďalšie pokolenie, urobili kus hodnotnej práce, aby tradícia nezanikla a aby náš posledný mohykán v skokoch na lyžiach Martin Mesík mal nielen nástupcov, ale aj nástupkyne – skokanky a aby k Mesíkovcom a Ruskovcom pribudli ďalší pokračovatelia tohto obdivuhodného športu.
