BRATISLAVA. Horehronský viachlasný spev zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Dnes o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, na juhokórejskom ostrove Jeju na svojom 12. zasadnutí.
Agentúru SITA o tom informovala PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu Lucia Sopková. Pripomenula, že v zozname UNESCO doposiaľ figurovali štyri slovenské prvky: Fujara - hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015) a spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016).
So zlatom v hrdlách
Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším a najtrvácnejším patrí ľudový viachlasný spev. Ide o charakteristický miestny fenomén, ktorý je charakteristický intenzívnym prejavom počuteľným do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.
Tradícia tohto spevu vychádza z valašsko-pastierskeho spôsobu života a náboženského cítenia obyvateľov Horného Horehronia. Spev je pritom typický najmä pre obce, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad. Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev aj identifikačný prvok, prostredníctvom ktorého miestni vyjadrujú príslušnosť k rodnej obci alebo regiónu.
Horehronský viachlasný spev je charakteristický pre obce Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka, priblížila Sopková v tlačovej správe zapísaný prejav kultúrneho dedičstva Slovenska. Iniciatíva zapísať Horehronský viachlasný spev do zoznamu UNESCO prišla od členov občianskeho združenia Opora Pohorelá.
Na nominácii spolupracovali tí, čo sa tomto spevu venujú, ako aj obce, pre ktoré je typický, občianske združenia, folklórne skupiny, národné inštitúcie a odborníci na etnomuzikológiu. Prvok bol najskôr zaradený do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento zoznam je súčasťou Programu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, ktorej garantom je Ministerstvo kultúry SR. Predpokladom na uchádzanie sa o zápis do zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO je totiž zápis v národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva. Národný zoznam koordinuje a spravuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré patrí pod Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Viac informácií o horehronskom speve možno nájsť TU.
Pocta pre Horehronie
Slovensko na zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v Kórei reprezentuje delegácia, ktorú vedie Juraj Hamar, predseda Rady ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK a členka Ľubica Voľanská, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Komisia posudzovala celkom 35 nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. "Slovenská nominácia prišla na rad dnes a podľa aktuálnych informácií priamo zo zasadnutia prebehlo hodnotenie hladko, bez akýchkoľvek pripomienok a Horehronský viachlasný spev sa tak stal piatym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný v zozname UNESCO," doplnila Sopková.
