ĽUBIETOVÁ. Znie to ako rozprávka. Ale toto miesto naozaj existuje. Volá sa Krajina Lubetha . Nachádza sa kúsok od Banskej Bystrice. Akurát čo by kameňom dohodil. Je to miesto, ktoré spája rodiny, vracia ich do prírody a podporuje detskú fantáziu. Vďaka tým, ktorí to tu milujú, môžu tento jedinečný rozprávkový svet fantázie spoznať mnohí ďalší, deti aj dospelí. Aj prostredníctvom knihy a projektu Krajina Lubetha. Lebo... kniha je najdokonalejšie lepidlo medzi deťmi a rodičmi. Vzťahy s deťmi potrebujú lepidlo, knihy sú tým najlepším.
V ich rodine mali knihy vzácne miesto. Pod každým vianočným stromčekom si Mária a jej sestra našli knižku. Od rodičov aj od starých rodičov. Tento zvyk prenášajú aj na svoje deti. Krajina Lubetha, kniha, projekt aj miesto samotné, chcú deti a ich rodičov prinavrátiť k spoločnému čítaniu. O tom, aj o všeličom inom, sme sa rozprávali so spoluautorkou knihy a autorkou projektu Máriou Cabanovou.
Čítavali vám rodičia rozprávky?
Samozrejme, rodičia nám čítali rozprávky, mne aj sestre. Sme rodina, kde čítanie bolo a stále aj je, veľmi obľúbené. Je pravda, že si už na tie časy veľmi nepamätám, ale rodičia nás k čítaniu vždy viedli a mňa so sestrou to veľmi bavilo a stále baví. Najzaujímavejšia bola pre nás dedkova zbierka kníh. Keď sme boli malé, bola pre nás zakázaná. Zbierka Kukučína, Vajanského, Hviezdoslava a Sládkoviča.
Ktorá rozprávka bola vaša najobľúbenejšia?
Prvá rozprávková knižka, ktorá mi ihneď napadne, je Môj macík. Táto knižka je asi jedna z najstarších z detských kníh v našej knižnici. A je to aj prvá knižka, ktorú môj najstarší syn vedel naspamäť.
Hrávali ste sa na rozprávky? Akou postavou ste zvykli byť?
Najčastejšie som bola, samozrejme, princeznou. Dodnes sa rodičia smejú, ako som sa obvešala krištáľovými ozdobami z lustra a vybrala som sa za kamarátmi na dvor.
Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy Krajina Lubetha?
Pred pár rokmi sme si kúpili rekreačné zariadenie v Ľubietovej. Je to rodinné zariadenie, ktoré istým spôsobom spojilo aj našu rodinu, pretože tam pracuje celá naša rodina. A spolu s našimi spolupracovníkmi sme všetci ako jedna veľká rodina. Ocino s maminou tomuto miestu dodali dokonalý rozprávkový vzhľad. Ja aj sestra máme malé deti a uvedomili sme si, že by sme tam mohli vytvoriť miesto aj pre iné rodiny. Veľmi sa nám páčilo, keď sme naše deti „vypustili“ do krajiny Lubetha. Všímali sme si, ako im pracuje fantázia. Stavali si bunkre, vymýšľali si rôzne príbehy, nachádzali poklady. Pripomenulo nám to detstvo, aké sme prežívali aj my... Takže inšpiráciou boli moje deti a samotná Chata Lubetha, ktorá je už aj teraz rozprávkovým miestom a nielen pre deti. A potom tu bol aj ďalší podnet. Maskotom nášho zariadenia je škriatok Ľubetníček, a práve keď sme hľadali ilustrátorku, ktorá by nám ho nakreslila, stretla som sa s kamarátkou Zuzanou Kubašákovou, ktorá už napísala rozprávkovú knižku. Vtedy mi napadlo, že by sme mohli napísať knihu pre deti aj o našej Lubethe. Písanie nám išlo veľmi ľahko. Spoločne sme tvorili príbeh a popritom mi zišlo na um, čo tak projekt Lubetha?
Poviete nám viac o tomto projekte?
Našou snahou je vytvoriť rozprávkovú krajinu, do ktorej môžu prísť nielen deti, ale celé rodiny a prežiť príbeh z knihy Krajina Lubetha a motivovať deti k čítaniu. Želáme si, aby sa nám podarilo spojiť rodinu pri čítaní príbehu, a aby po jeho dočítaní mali chuť krajinu Lubetha navštíviť. A krásne na tom je, že môžu.
Jedným z hlavných cieľov projektu je však podpora talentovaných mladých výtvarníkov. Už v tejto prvej knihe, lebo chystáme aj ďalšiu, je uverejnená ilustrácia osemročného Riška zo Základnej umeleckej školy v Slovenskej Ľupči. Zvíťazil vo výtvarnej súťaži Deti maľujú deťom, ktorú sme organizovali pred vydaním knihy. Mala veľkú odozvu a to nás inšpirovalo vyhlásiť súťaž celoslovensky. Navyše, pridali sme aj literárnu súťaž. To všetko pre jednotlivcov aj pre triedne kolektívy. Všetko je už pripravené, bližšie informácie sa čoskoro všetci dozvedia. Budú dostupné aj na našej stráne www.chatalubetha.sk. Len som ešte chcela dodať, že sme mysleli na všetky deti, aj na tie v nemocniciach. Rozhodli sme umiestniť do čo najviac detských oddelení v nemocniciach na Slovensku škatule. Do nich budú môcť aj choré detičky vložiť svoje výtvarné či literárne diela. Tiež im chceme, v rámci našich možností, venovať aj knihy Krajina Lubetha. Po ukončení súťaže urobíme aukciu detských ilustrácií a výťažok z nej venujeme detskej onkológii v Banskej Bystrici. Radi privítame každého, kto nám pri realizovaní projektu pomôže.
Na aké odmeny sa môžu tešiť víťazi súťaží?
Okrem rôznych vecných cien, najkrajšia ilustrácia a najkrajšie literárne dielo budú uverejnené v pokračovaní knihy Krajina Lubetha. Hlavná cena pre triedny kolektív je výlet do našej skutočnej rozprávkovej krajiny. Dúfame, že práve súťaž triednych kolektívov dá deťom príležitosť lepšie sa v triede spoznať a potom si spoločne užiť zaslúženú výhru.
Ako ste povedali, Lubetha je skutočná rozprávková krajina. Len ju treba objaviť, nájsť... Koho v nej deti aj rodičia môžu stretnúť, čo tam môžu objaviť?
Celý príbeh môžu deti zažiť na vlastnej koži. Máme pripravený animačný program pre školy v prírode, ktorý je zostavený na základe príbehu. Detičky môžu objaviť skutočný domček, v ktorom býva škriatok s vílou. Môžu objaviť „hojdačkovo“ alebo „preliezkovo“. Možno sa im podarí zahliadnuť líšku, ktorá je tiež v príbehu. Detvianska umelecká kolónia nám vyrezala postavičky z príbehu... Jedno môžem sľúbiť. V krajine Lubeta sa určite nebudete nudiť!
Už sme niečo naznačili o pokračovaní príbehu. Znamená to, že do krásneho a krásne ilustrovaného príbehu o škriatkovi Ľubetníčkovi a jeho kamarátke víle Ľubetníčke, sa už čoskoro vrátime?
Samozrejme, pokračovanie bude, už sa na ňom už pracuje! Ako ste spomenuli, knižka je krásne ilustrovaná a tak by som sa chcela poďakovať našej ilustrátorke Noémi Ráczovej, ktorá bude ilustrovať aj pokračovanie príbehu. Zároveň by som sa chcela poďakovať Zuzane Kubašákovej, spoluautorke prvej knihy Krajina Lubetha. Dala do príbehu veľa lásky a energie a verím, že čitatelia to vycítia. Na pokračovaní príbehu budem však už pracovať sama. Veľmi si vážim, že sa k nám pripojil Juraj Hnilica a zložil pre nás úžasnú pieseň Krajina Lubetha. Videoklip ku nej spravil Zdeno Ziman.
Je Krajina Lubetha vaša prvá kniha?
Áno, prvá. Vznikla aj preto, aby deti verili vo svoje sny a išli si za nimi. Aj ja si v týchto dňoch napĺňam svoj detský sen a pripravujem do tlače svoj prvý román z romantickej Bielej série s názvom Navždy. Romány budem písať pod umeleckým menom Maya Sinay. Prečo Sinay? Je to rodné meno mojej babičky a vždy som si predstavovala, že jedného dňa to bude moje umelecké meno. A už aj je... Pri písaní detských kníh ale zostanem Mária Papačová Cabanová. Otec syna nemal a veľmi si želám, aby sa na jeho rodné meno nikdy nezabudlo.
