BANSKÁ BYSTRICA. Ide o sviatok zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna. Tento sviatok sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala "tri zázraky": príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov.
"Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone," poznamenala KBS.
Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu. Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus mansionem benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok.
Počas tohto sviatku sa v kostoloch požehnáva aj voda, ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov. V nedeľu 7. januára oslávia veriaci rímskokatolíckej cirkvi Sviatok Krstu Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne si ho cirkev pripomínala na sviatok Zjavenia Pána.
