PONIKY. V sobotu už od skorého rána začali pred obecným úradom v obci Poniky rozvoniavať jaternice, klobásky, pečené mäso, škvarky, vytopená slaninka a ďalšie zabíjačkové lahôdky. Obľúbená Ponická zakáľačka, ktorú oživili pred troma rokmi, každoročne pritiahne na podujatie nielen obyvateľov obce, ale aj turistov, či chalupárov.
„Samotná príprava sa pre nás začala už deň vopred, keď sme doviezli do obce dve prasce, každé o váhe približne 240 kíl. Časť práce sme stihli už v piatok a v sobotu sme pokračovali už od rána, hovorí starosta Ján Beňo. Obec obľúbené podujatie organizuje spoločne s Dobrovoľným hasičským zborom. „Na našich hasičov sme naozaj hrdí, tento rok chceme organizovať aj krajskú súťaž mladých hasičov Plameň,“ hovorí.
Domácich zakáľačiek ubudlo, spoločná je o to vzácnejšia
Kedysi bolo samozrejmosťou, že zabíjačky sa robili takmer v každom ponickom dvore, no v posledných rokoch sa tento zvyk našich predkov pomaly začal vytrácať. O to vzácnejšia však býva obecná zakáľačka, ktorá je spojená aj s dobrou hudbou a stretnutiami priateľov. O jaternice, klobásky a masť sa stará niekoľko žien a mužov, ktorí sú z detstva podkutí, ako majú správne zabíjačkové lahôdky chutiť. Pod palcom má túto skupinku naslovovzatý odborník Boris a všetkým ide práca od ruky.
„Ako prvé sa vždy predajú škvarky, jaternice a klobásky a my sme radi, že ľuďom chutí,“ hovorí starosta s tým, že každoročne na akciu chodia nielen starousadlíci, ale aj ľudia, ktorí si tu pokúpili domy. „Chceme, aby patrili medzi nás a aby boli Poniky pre každého z nás domovom a takáto družná nálada nás všetkých spája,“ hovorí. Zo škvariek niečo odložili aj na blížiaci sa evanjelický ples, aby bolo čo dať do tomboly.
Ochladenie prišlo vhod
Keďže k správnej zakáľačke patrí aj poriadna zima, ochladenie tesne pred zakáľačkou tiež prišlo vhod. Ani chlad však neprenikal za nechty, lebo náhodou sa ocitla v oprave hasičská striekačka a tak sa jedna z garáží uvoľnila. Časť prác tak mohli vykonať aj tu. O dobré varené vínko sa starala partia z Dobrovoľného hasičského zboru. Robo Tíller si pochvaľoval, že je to niečo celkom iné, ako prežívať stres pri hasičskom zásahu. „Som rád, že ľudia sa bavia a že zimné tradície našich predkov dokážeme zachovať,“ dodal.
Príjemnú akciu si nenechal ujsť ani banskobystrický mestský poslanec, historik Marcel Pecník. A to napriek tomu, že v ten deň už absolvoval aj zabíjačky v Šalkovej a Banskej Bystrici.
„Poniky sú mi však veľmi blízke, lebo tu mám svoje korene. Moja stará mama pochádzala z rodu Sklenárovcov a mne sa s Ponikami spájajú krásne spomienky,“ hovorí. Bohatú históriu a tradície obce chce s kolektívom autorov zúročiť v monografii, ktorá má uzrieť svetlo sveta už čoskoro.
S heligónkou, gajdami aj basou
O dobrú zábavu sa na zakáľačke starala kapela Paľka Trnku s tradičnými ponickými skladbami, či bývalý sólista SĽUKu Ján Palovič Rocko so svojou heligónkou a gajdami. „Mám v tejto obci korene a vždy sa sem rád vraciam. Je dobré, ak si obec udržuje tradície predkov a dokáže ich zúročiť aj na takejto príjemnej akcii,“ hovorí Ján Palovič, virzuózny multiinštrumentalista ľudových nástrojov, spevák, tanečník, folklorista a národopisec. Vyrástol na ľudovej hudbe a zvykoch a vďaka svojim rodičom aj život vníma cez ľudovú pieseň. Ku krásnej tradícii viedol aj svojich potomkov, jeho dcéra Barbora pôsobí v Lúčnici.
Rovnako aj trojčlenný súbor Pavla Trnku čerpá z ponických tradícií, no bez problémov sa s repertoárom presúvajú aj do ďalších kútov Slovenska.
