TAJOV. Zubor Putifár vážil takmer 1 230 kilogramov a patril k najmohutnejším jedincom svojho druhu. V Zubrej zvernici v Topoľčiankach, kde prežil väčšiu časť svojho 21 – ročného života, ho dodnes považujú za praotca všetkých slovenských zubrov. A zďaleka nielen preto, že spolu so samicou Pumarkou patrili k prvým obyvateľom zvernice.
Novodobé dejiny chovu zubrov v bývalom Československu sa totiž začínajú práve príchodom Putifára. Do zvernice v Topoľčiankach ho priviezli na prelome 50. a 60 rokov 20. storočia, no mesiace predtým bol umiestnený v aklimatizačnej zvernici vo Vysokých Tatrách.
Stalo sa tak vďaka lesnému odborníkovi Júliusovi Murgašovi, ktorý bol rodákom z Tajova pri Banskej Bystrici. Bol jedným z prvých Tajovčanov, ktorým sa podarilo dosiahnuť stredné odborné lesnícke vzdelanie a ako naslovovzatého odborníka si ho vybrali aj pre vznikajúci Tatranský národný park. Stal sa vedúcim polesia v Tatranskej Polianke a neskôr v Tatranskej Lomnici. V tom čase bolo jednou z jeho úloh doviesť na naše územie prvého zubra z Poľska. A bol to práve legendárny Putifár, ktorého si Július Murgaš vyhliadol.
„Sme radi, že postupne môžeme predstavovať našich významných rodákov a naďalej chceme pátrať v archívoch po ich osudoch a po tom, čo po sebe zanechali. Väčšina ľudí pozná spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, či vynálezcu Jozefa Murgaša, no súčasne chceme propagovať aj ďalšie osobnosti z našej obce. Jednou z nich bol aj Július Murgaš od Kováčov, ktorý patril k významným lesným odborníkom,“ hovorí starosta obce Ladislav Surovčík s tým, že v tomto prípade to mali s archívnymi materiálmi jednoduchšie. V obci žije nevesta Júliusa Murgaša Anita, ktorá pripravila pre obecné noviny a archív o svojom svokrovi komplexné podklady.
Nezabudnuteľný obor
Martin Sýkora z odštepného závodu Lesov SR v Topoľčiankach hovorí, že Putifár ostáva neoddeliteľnou súčasťou dejín Zubrej zvernice. Osudy tohto obra sa podarilo dôkladne zmapovať aj vďaka bývalému pracovníkovi zvernice Jozefovi Šabovi, ktorý je dnes na dôchodku.
Vo zverniciach sa môžu dožiť zubry viac ako 20 rokov, vo voľnej prírode to býva menej. Zubry sa živia rôznymi bylinami, trávou, kôrou stromov a lístím. Dospelý zubor skonzumuje denne 30 až 45 kg potravy. Vo zverniciach sa dokrmuje senom, letninami a zmesou jadrového krmiva.
Prvý prírastok v Zubrej zvernici Topoľčianky zaznamenali 1. júna 1961 práve od zubrieho páru Putifár a Pumarka.
Zubor hrivnatý (Bison bonasus) je skutočne pozoruhodným živočíšnym druhom z biologického aj fyziologického hľadiska, ktorému sa na našom území dobre darí. Populácia zubrov sa úspešne rozrastá v jedinečnej Zubrej zvernici Topoľčianky. Faktom je, že zubry sa vo voľnej prírode zachovali len do začiatku 20. storočia, a to na Kaukaze a v poľskej Bialowieži.
Na ostatnom území Európy boli vyhubené prakticky už v stredoveku. Istú dobu museli byť zaznamenané v Červenej knihe ohrozených živočíchov, no vďaka úspešným chovom, aký je aj ten na Slovensku, sa darí stále zvyšovať ich počty.
