BANSKÁ BYSTRICA. Do posledného miesta sa uplynulý týždeň zaplnila jedna z historických siení Thurzovho domu v Banskej Bystrici. Známa etnologička Katarína Nádaská sem totiž doniesla nádych tajomna, aký odpradávna s témou vampirizmu a upírov súvisí.
Prednáška tematicky nadviazala na výstavu s názvom Keď zubatá kosu brúsi, ktorú otvorilo Stredoslovenské múzeum na sklonku uplynulého roka. „Téma vampirizmu a upírov je fenomén, ktorému sa venuje viacero vedných odborov – archeológia, história, či etnológia, no zďaleka to nie je historicky uzavretá téma. Veď aj v dnešnej modernej dobe často hovoríme napríklad o energetických upíroch,“ hovorí etnologička.
Tajomné kostry z Mrchovláčky
Písal sa rok 1966, keď sa na jednej z parciel v českej obci Čelákovice začali stavebné práce. Tejto lokalite hovorili domáci už desiatky rokov Mrchovláčka.
Poviete si, že už ten názov nie je príjemný, akosi podvedome ho človek spojí s mršinami. Keď vykopali počas stavebných prác prvý kostrový nález, bolo to veľké prekvapenie. A to ešte nik netušil, že archeologický výskum tejto lokality prinesie naozaj udivujúce zistenia a že v súvislosti s Mrchovláčkou sa začne hovoriť o "cintoríne upírov" – zrejme najzaujímavejšom a najzáhadnejšom objave tohto druhu v strednej Európe. Postupne tu odkryli jedenásť hrobových jám, v ktorých ležalo 14 kostrových zvyškov dospelých jedincov.
S lebkou medzi nohami
Neskôr sa tento počet zvýšil dokonca na dvadsať. Výskum ukázal, že kostry pochádzajú z konca 10. , či začiatku 11. storočia a niesli všetky znaky toho, ako sa naši predkovia vyrovnávali so strachom z jedincov, ktorých akýmkoľvek spôsobom spájali s vampirizmom. „Opatrenia proti ich návratu medzi živých bývali naozaj rôzne.
Odťatá hlava nebožtíka, ktorú neskôr položili medzi jeho nohy, zviazané ruky a nohy, prebodnutie kolom, pribitie o dosku, ale aj zvláštna poloha nebožtíkov. Buď ich ukladali do hrobu ležiacich na boku, alebo dokonca ležali na bruchu,“ hovorí etnologička s tým, že mnohé tieto znaky vykazovali aj kostrové nálezy z Čelákovíc.
Ten, ktorý sa vracia
Naši predkovia sa ťažko vyrovnávali s tým, že si nedokázali racionálne zdôvodniť mnohé javy. A tak sa to okolo ich životov len tak hemžilo nielen upírmi a vlkolakmi, ale aj revenantmi. morami či vlkolakmi. Etnologička vysvetľuje, že pojem revenant pochádza z francúzskeho revenare a predstavoval nebožtíka, ktorý podľa ľudských predstáv nevie nájsť v hrobe pokoj a vracia sa medzi ľudí. „Nie vždy to však musí byť negatívna postava.
Napríklad v Erbenových baladách sa takto vracia k svojim deťom mŕtva matka, aby sa aj po smrti o ne postarala,“ povedala Katarína Nádaská. Inak to už je s morou, ktorá vám síce nesala krv, no tento polodémon, ktorý k vám vedel prísť aj cez kľúčovú dierku, dokázal našim predkom poriadne znepríjemniť život a obrať človeka o pokojný spánok.
Aj preto naši predkovia často hovorili, že ich chodí gniaviť mora. A fakt, že aj my dnes hovoríme o nočných morách, pochádza práve z tejto tradície. A možno ste doteraz ani netušili, že tradícia premeny ľudí na vlkolakov je tiež poriadne stará. Už jeden z najslávnejších eposov Slovo o pluku Igorovom hovorí o kniežaťovi Vseslavovi, ktorý na seba uprostred noci berie zvieraciu podobu.
Bránu cintorína ovinuli vencom z cesnaku
Práve upíri však patrili v povedomí našich predkov k najzákernejším postavám. Boli to nebožtíci, ktorí sa vracali, aby ľuďom škodili a živili sa ich krvou. A ak ste doteraz mali predstavu, že je to výhradne záležitosť histórie a v dnešnom svete ju stelesňuje iba fantázia z filmového, či knižného priemyslu, Katarína Nádaská vás rýchlo vyvedie z omylu.
Posledný rukolapný prípad spájaný s vampirizmom zaznamenali v 80. rokoch 20. storočia v jednej z pravoslávnych obcí na východe Slovenska.
