SELCE. Kostol v Selciach neďaleko Banskej Bystrice má zaujímavú históriu. Selčania sa prihlásili k národným ideám, boli účastníci Memoranda slovenského národa a aj na zakladaní Matice slovenskej v Martine. "Boli tu národne uvedomelí kňazi. V polovici 19. storočia tu pôsobil Július Plošic, národne prebudený vtedajším banskobystrickým biskupom Štefanom Moysesom. Keď sa blížilo milénium, tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 1863, tak sa s farníkmi dohodol, že kostol bude zasvätený nie všetkým svätým - ako tomu bolo dovtedy, ale práve solúnskym bratom.
Dal vymaľovať ich obraz a pozval biskupa, ktorý 31. mája 1863 prišiel, aby obraz posvätil. Bola to regionálno-národno-cirkevno kultúrna slávnosť, hoci už boli ťažké časy maďarizácie. Odvtedy je náš kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a bol prvým v hornom Uhorsku," priblížil miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza s tým, že v tom období sa zdôrazňovala najmä história uhorského štátu a svätoštefanská tradícia.
"My sme sa hlásili k veľkomoravskej tradícii a k byzantsko-slovanskej kultúre, ktorú priniesli solúnski bratia na Veľkú Moravu v 9. storočí," zdôraznil Brendza.
Medzi významných rodákov podľa neho patrí aj katolícky kňaz a národovec Andrej Caban, ktorý sa v Selciach narodil v roku 1813. Zakladateľ spolku striezlivosti či priekopník školstva zomrel ako 47-ročný v Komjaticiach, kde si ho veľmi vážili. Má tam bustu a je po ňom pomenovaná škola i námestie. V Selciach od roku 1881 pôsobil aj František Šujanský, kňaz, jazykovedec, etnograf, národný a ľudový pracovník, ktorý v dedine vybudoval prvý vodovod.
