Biatlonistka ANASTASIA KUZMINOVÁ získala vo svojich štvrtých pretekoch na olympiáde v Pjongčangu tretiu medailu. K dvom striebram pridala v sobotu v pretekoch s hromadným štartom zlato.
Po necelom kilometri ste sa dostali na prvú pozíciu, ktorú ste udržali až do cieľa. Bol to váš plán?
„Moja taktika bola, že nasadím svoje tempo, pokiaľ budem vládať. Po individuálnych pretekoch som mala unavené telo i svaly. Už potrebujem viac času na regeneráciu.
Nenastúpila som úplne svieža a čerstvá. Bezchybné prvé streľby ma však podržali a bola som pripravená bojovať do poslednej chvíle.“
Zo štyroch individuálnych pretekov ste mali v hromadnom štarte najlepšiu streľbu. Čomu to pripisujete?
„Každú jednu ranu som sa snažila vystreliť až vtedy, keď si ňou budem absolútne istá. Až na poslednú. Vtedy mi odišla muška z terča a nedalo sa mi k nemu už vrátiť.
Potrápila som sa. Viem, že vtedy asi nikto na tribúnach nedýchal. Ani ja som nedýchala, kým som nevystrelila. Chcem sa ospravedlniť všetkým, ktorí to so mnou prežívali. Mrzelo ma to trestné kolo, snažila som sa konečne streliť štyri nuly.“
V poslednom kole vás stíhala Bieloruska Daria Domračevová. Neobávali ste sa jej útoku?
„V záverečnom kole som sa potrápila. Čím rýchlejšie som sa snažila bežať, tým viac mi odchádzali sily a tŕpli nohy.
