BANSKÁ BYSTRICA . Klasický Shakespearov príbeh veronských milencov sa odohrá na špičkách tanečníkov na doskách banskobystrickej opery. Baletné predstavenie Sergeja Prokofieva Romeo a Júlia premiérovo uvedie Štátna opera v Banskej Bystrici v piatok 23. februára. „Špecialitou tejto premiéry je to, že ide v podstate o klasický balet, aký sme nemali v repertoári niekoľko desaťročí,“ uviedla na tlačovej besede k novému predstaveniu jeho dramaturgička Alžbeta Lukáčová. Baletný súbor Štátnej opery nie je samostatným telesom a nerobí bežne baletné predstavenia. „Máme pocit, že sa teraz vytvorili také okolnosti a máme takých ľudí v baletnom súbore, ktorí sa môžu popasovať aj vlastne s tým najťažším, čo v tanečnom umení máme. A to je práve tento balet na špičkách,“ dodala dramaturgička.
Láska na špičkách
Príbeh milencov zo znepriatelených rodín Kapuletovcov a Montekovcov z Verony od Williama Shakespeara Rómeo a Júlia je obľúbeným námetom na spracovanie už od 18. storočia. V roku 1785 uviedol rovnomenný balet Eusebio Luzzi v Benátkach. Asi najznámejšia verzia z pera Sergeja Prokofieva vznikla v roku 1936.
Prokofievov prvý celovečerný balet pripomína sen, lebo je v ňom množstvo zhusteného deja a vzrušenej lyriky. „Prokofievov zápis nie je zložito napísaný a dirigentovi prináša jednoduchosť práce s orchestrom, ale na druhej strane v orchestri tie nástroje využíva od spodných zvukových polôh až po tie najvyššie, takže je to dosť technicky náročné,“ uviedol dirigent Ján Procházka s tým, že orchester Štátnej opery to zvláda „s odretými ušami“. „Je to úžasná emotívna hudba, pri ktorej stačí, aby divák zavrel oči a strhne ho,“ doplnil dirigent.
„Predovšetkým milujem také balety, ktoré majú čo povedať, majú príbeh. V tomto prípade je to Shakespeare,“ povedal choreograf a režisér diela Robert Balogh, ktorý šéfuje baletnému súboru Moravského divadla v Olomouci.
Prokofievovo dielo je podľa neho kongeniálne k Shakespearovi, lebo je z neho cítiť ruskú dušu a obrovské emócie. Toto je zároveň aj méta pre tanečníkov, lebo títo musia byť nositeľom výrazu a nositeľom deja, teda „nielen ovládať svoje telo a tanečnú techniku, ale musia hrať“. Napriek tomu, že skúšky sprevádzala smola v tom, že domáci sólista Ján Jamrich ochorel a alternujúci Antonín Blahuta z Olomouca sa zranil, choreograf verí v dobrý výsledok na premiére.
V meste pod Urpínom siaha história opernej scény do roku 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Nový štatút v roku 1972 právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V júli 1993 sa táto operná zložka zvolenského divadla osamostatnila a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.
