BANSKÁ BYSTRICA. Posledné dni potrápil Banskú Bystricu smog, dnes sa však situácia upokojila a výstrahu mohli zrušiť. Ako na svojej stránke zdôvodňuje Slovenský hydrometeorologický ústav, 12 - hodinový kĺzavý priemer koncentrácií prachových častí PM10 klesol pod hodnotu výstražného aj informačného prahu. Zároveň meteorológovia neočakávajú v najbližších hodinách zhoršenie rozptylovej situácie.
Banská Bystrica patrí dlhodobo k najprašnejším slovenským mestám, na čom sa podpisujú klimatické podmienky a zlé rozptylové podmienky, rušná doprava, lokálni znečisťovatelia, ale aj ubúdajúca zeleň v meste. Ako sa pred fenoménom zimného smogu brániť?
Hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Tolnayová upozorňuje, že v prípade výskytu uvedených situácií je prvým a nevyhnutným krokom pre ochranu zdravia informovanie verejnosti tak, aby sa obyvatelia dotknutých oblastí mohli chrániť zbytočného a nadmerného vdychovania takto znečisteného ovzdušia.
Ide najmä o obmedzenie športovania a nadmerných aktivít vonku, obmedzenie vetrania v interiéroch, skrátenie celkového pobytu vonku, vyvarovanie sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne - fajčenie, lepenie, prášenie, spaľovanie na voľných priestranstvách a podobne.
A čo tak dobré nápady?
Jedným z najúčinnejším prostriedkov ako so smogom bojovať, je dostatok zelene v mestách. Slováci však akoby tento účinný prostriedok zatiaľ neobjavili, keďže z miest a sídlisk miznú stromy ako na bežiacom páse. A neraz na žiadosť samotných obyvateľov, ktorým buď tienia do bytov, prekážajú im korene, aj plody, padajúce na zem. Inak tomu nie je ani v Banskej Bystrici, veľká diskusia okolo vyrúbaných sliviek spred paneláka na Starohorskej ulici sa v týchto dňoch strhla na portáli Moja Sásová.
Pritom inovatívne technológie prinášajú vo svete pri boji so smogom zaujímavé poznatky a ľudia si dreviny dokonca sťahujú na vlastné balkóny. Jedným z takýchto príkladov je projekt Vertikálny les v Miláne. Dve obytné veže sa stali domovom pre 20 tisíc stromov a rastlín, ktoré ročne absorbujú takmer 20 tisíc kilogramov oxidu uhličitého a ten potom premieňajú na kyslík. Stromy okrem toho filtrujú prachové častice a výrazne sa podieľajú na znížení prašnosti.
