BANSKÁ BYSTRICA. Roky chátra, je predmetom konkurzného konania a stále je na predaj. Pred časom totiž padla jedna z posledných šancí, že by sa do bývalého Domu kultúry ešte kultúra vrátila. Mesto totiž pôvodne zvažovalo, že by rozsiahly objekt získalo do vlastníctva a plánovalo tu zriadiť Centrum kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kvôli tomu mestskí poslanci ešte v roku 2016 odsúhlasili navýšenie rozpočtu o tri milióny 50 tisíc eur za účelom odkúpenia tohto rozsiahleho objektu. V závere uplynulého roka však primátor Ján Nosko informoval, že od tohto zámeru mesto odstupuje.
„Nie je v našich silách ovplyvniť procesy, ktoré s týmto objektom súvisia. Dom kultúry je totiž predmetom konkurzného konania, čo situáciu skomplikovalo,“ zdôvodnil v tom čase. Myšlienku kreatívneho centra sa preto rozhodli presunúť na Magurskú do areálu bývalej základnej školy. Hovorkyňa Zdenka Marhefková potvrdila, že mesto už iniciatívu vo veci odkúpenia Domu kultúry vyvíjať nebude.
Do hry vstupujú architekti
Dom kultúry projektoval popredný slovenský architekt Jozef Chrobák a podľa Spolku architektov Slovenska je to pozoruhodná stavba modernej architektúry, ktorá si zaslúži ochranu. Aj preto rozbehli iniciatívu, aby bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku . Potvrdil nám architekt Igor Teplan, viceprezident spolku za banskobystrický región: „Pamiatkový úrad Slovenskej republiky náš návrh akceptoval a Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici by mal následne spracovať materiál, ktorý bude slúžiť ako podklad pre vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky,“ dodal.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová potvrdila, že na tomto materiáli pracujú.
Hoci ešte nie je isté, či sa Dom kultúry pamiatkou stane, podľa architektov sa tak otvára možnosť, ako tento objekt ochrániť. Podľa Igora Teplana totiž nie je úplne vylúčená ani krajná možnosť, že by chcel prípadný nový vlastník objekt zbúrať, prípadne ho prestavať a využívať pre celkom iné, ako kultúrne účely. Samozrejme, tu by ešte úlohu zohral aj autorský zákon.
Z histórie stavby
Ústrednú úlohu v profesijnom živote architekta Jozefa Chrobáka zohralo formovanie Námestia slobody v Banskej Bystrici, kde sú zastúpené hneď dva objekty, ktoré navrhol. Okrem Domu kultúry je to aj budova Štátnej banky československej ( dnes VÚB). Návrh a realizácia kultúrneho domu pritom trvala dlhú dobu. Od súťažného návrhu z roku 1961, po projekt z rokov 1971 – 1975, až po samotnú realizáciu v rokoch 1972 – 1978.
Záverečná etapa Domu kultúry je smutná, objekt je totiž niekoľko rokov prázdny a chátra. Do roku 2007 ho vlastnil odborový zväz KOVO a ešte za primátora Ivana Saktora mesto prejavilo záujem o jeho odkúpenie. Odborári ho však predali kvôli výhodnejšej ponuke developerskej spoločnosti VAV invest, tá ho neskôr previedla na dcérsku spoločnosť Zvolenská investičná s.r.o.
V súčasnosti je objekt predmetom konkurzného konania, jeho veriteľom je zahraničná banka.
Kvalitné dielo
Igor Teplan hovorí, že ide o kvalitné architektonické dielo, ktoré vyšlo v tom čase z konkurenčných návrhov, čo dnes nebýva samozrejmosť. Navyše bolo precízne pripravené a v roku 1979 získalo aj Cenu Zväzu architektov.
„Nesporný význam má toto Chrobákovo dielo nielen v celoslovenskom, ale aj európskom kontexte a zaraďuje sa k najvýraznejším architektonickým dielam druhej polovice 20. storočia,“ doplnil s tým, že v súčasnosti je potrebné chrániť aj objekty z tohto obdobia.
Architekt považuje za najlepšiu možnosť, ak by sa objekt aj v budúcnosti využíval na kultúrne účely. „Uvedomuje si, že je to veľký objekt, náročný na prevádzku, bolo by ho treba modernizovať a znížiť energetickú náročnosť. To by sa však všetko dalo zrealizovať, aj keby bol objekt pamiatkovo chránený,“ doplnil.
