BANSKÁ BYSTRICA. V súvislosti s organizáciou konferencie Oživovanie hradov, ktorá sa konala v polovici februára na pôde Ministerstva kultúry SR v Bratislave opäť zarezonovala otázka: „Kto zabezpečí starostlivosť o torzálne zachovanú hradnú architektúru stojacu na štátnych lesných pozemkoch?“ Odpoveď na túto otázku sa snažia nájsť zástupcovia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako aj predstavitelia štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.
Na pozemkoch v správe štátneho podniku LESY SR sa v minulosti nachádzalo niekoľko desiatok hradných zrúcanín, mnohé z nich so štatútom národnej kultúrnej pamiatky. „O viaceré z týchto pamiatok v posledných rokoch prejavili záujem obce, v ktorých katastri sa nachádzali alebo občianske združenia zamerané na ochranu a obnovu hradných ruín“, uviedol Marián Nosáľ z odboru komunikácie generálneho riaditeľstva štátneho podniku. „LESY SR sa týmto subjektom snažili vyjsť v ústrety a pozemok s hradným torzom obci, resp. občianskemu združeniu predali alebo prenajali. V tomto trende chce štátny podnik pokračovať aj v budúcnosti,“ dodáva Marián Nosáľ.
„Ako lesohospodársky podnik nemáme kompetencie ani potrebné odborné, personálne a finančné zabezpečenie, aby sme prevzali zodpovednosť za starostlivosť o torzálnu hradnú architektúru. Vítame však aktivitu zo strany obcí a občianskych združení, ktoré majú záujem pracovať na záchrane a obnove hradných ruín nachádzajúcich sa na pozemkoch v našej správe a chceme im poskytnúť potrebnú súčinnosť,“ vysvetľuje generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR Marian Staník.
Dobrá myšlienka
„Problémom pri torzálne zachovaných hradoch je to, že zväčša absentuje ich presné geometrické zameranie, ako aj evidencia v katastri nehnuteľností. Práve tu vedia byť LESY SR nápomocné a zabezpečiť vytýčenie hradného areálu,“ konštatuje ďalej Marian Staník. Starostlivosť o hrady by podľa neho následne mohla byť realizovaná prostredníctvom dlhodobého prenájmu pozemku s hradnou zrúcaninou obci, prípadne občianskemu združeniu. „Obce a občianske združenia majú okrem iného možnosť podať na Ministerstve kultúry SR žiadosť o pridelenie dotácie na stabilizáciu a obnovu hradnej ruiny. My tieto možnosti nemáme,“ pripomína Marian Staník. „Vyzývame preto všetky obce a občianske združenia, ktoré by sa chceli podieľať na zachovaní a zveľaďovaní hradného kultúrneho dedičstva, aby neváhali kontaktovať odbor komunikácie štátneho podniku LESY SR, kde dostanú informácie o konkrétnych možnostiach spolupráce,“ uzatvára Marian Staník.
Autor: TS
