BREZNO. Hovorili sme spolu pred necelými dvoma týždňami, keď mi posunul zaujímavú tému o prvých tanečniciach z Lúčnice, ktoré pochádzali z Brezna. Bola medzi nimi aj jeho teta Jožka Čížová – Lackovičová, ktorá sa pri historicky prvom tanci folklórneho súboru dostala aj na titulku vtedajšieho časopisu Svět v obrazech.
K prvým tanečniciam v Lúčnici patrili aj talentované dievčatá z Brezna Čítajte Marian Pavúk totiž pochádzal zo známej čížovskej rodiny, ktorá kedysi vlastnila v Brezne likérku. A o pár dní mi od neho prišiel mailovou poštou aj rukopis zatiaľ nevydaných spomienok na život a osudy jeho rodiny v Bratislave a Brezne. Ešte som ich ani nestihla prečítať, keď ma zastihla smutná správa od jeho syna Mariana Pavúka ml.
„Vzácny človek, dobrosrdečný a milujúci otec, verný priateľ, skvelý spoločník. Amatérsky historik, neúnavný šíriteľ historických poznatkov a zaujímavostí. Po Monografii obce Vyhne, Osude Židov vo Vyhniach, publikácii o zaniknutých kúpeľoch či knihe o najstaršom slovenskom pivovare vo Vyhniach , nestihol dokončiť knihu o vyhnianskych strojárňach. Ostala na stole v jeho obľúbenej pracovni, ktorá už bude navždy prázdna. Jeho čestne prežitý život nech nám ostane navždy vzácnym príkladom. Posledná rozlúčka bude dňa 15.3.2018 v Dome smútku v Hliníku na d Hronom,“ napísal syn na svojom profile.
Pamätá sa niekto? Takáto príjemná atmosféra vládla na starom kúpalisku na Halnoch Čítajte Marian Pavúk žil totiž posledné roky vo Vyhniach a v Hliníku nad Hronom, no na Brezno a Horehronie, s ktorými bola spojená podstatná časť jeho života, nezabúdal. Po predkoch zdedil obdivuhodný archív, vďaka ktorému ste mohli aj vy na našich stránkach opakovať zažiť Brezno také, ako ho už nepoznáme. S nadšením ste si vďaka jeho fotoarchívu prezerali staré fotografie z Chopka, alebo zo starej breznianskej plavárne.
Hádam mi Marian odpustí, ak trochu načriem do jeho pripravovanej publikácie, v ktorej zhmotnil svoje spomienky z detstva a dospievania.
Zo spomienok Mariana Pavúka na Brezno
Čížovská mládež mala prakticky voľno len v nedeľu. Mladí nedeľu radšej svätili športom. Lyžovačka bola pre nich najdôležitejšia. Všetkému tomuto lyžiarskemu cirkusu bol na vine najstarší Vilo, ktorý bol vášnivý športovec. On začal prvý s niekoľkými Brezňanmi chodiť na Ďumbier krkolomnou dolinou. Keď vzal Aničku prvý raz na Ďumbier, bola to pre ňu taká námaha že, ako spomínala, srdce jej trepotalo aj cez vetrovku. Aj starý otec sa na ňu rozčuľoval: Čo to stváraš! Chceš si nohy dolámať?
Unikátne zábery: Takto sa lyžovalo na Chopku v roku 1960 Čítajte Dievky začínali lyžovať na neďalekej Kiepke. Lyžovalo sa v hocičom, aj v korčuliarskych topánkach, na ktoré viazanie nijako nepasovalo. Topánky sa často vyšmykli z viazania, ale vždy sa našiel obetavec, čo sa vďačne zohýnal a viazanie im upevňoval.
Ale ani iné športy neboli čížovským dievkam cudzie. Maňka hrávala volejbal, a to reprezentovala aj školu na ihrisku, ktoré bolo za Sokolovňou. V zime sa tu korčuľovalo, všetky dievky mali korčule.
Do Háln sa chodilo na kúpalisko, boli tam aj výborné tenisové kurty, kde vynikala Anička. Tú zavolali aj do Banskej Bystrice hrať medzinárodný zápas proti Chorvátom.
Budú nám veľmi chýbať tvoje spomienky, Marian. A tvoje postrehy a bohatý archív, ktorý zostane nielen pre nás malou klenotnicou Horehronia. Odpočívaj v pokoji.
