ĽUBIETOVÁ. Tradícia ľubietovskej keramiky siaha až do 17. storočia a hoci za dlhou érou jej fungovania dal bodku socializmus, dodnes tu pôsobia výtvarníci, ktorí síce nekopírujú pôvodné tvary, vzory a technológie, no vo viacerých smeroch pre nich ostal odkaz predkov inšpiráciou. Patrí k nim aj Janette Skybová, ktorá má svoj ateliér v dome, kde kedysi sídlili kancelárie keramického podniku. Prišla sem pracovať pred osemnástimi rokmi, keď už zaznamenávala tunajšia keramika úpadok a pokusy nahradiť pôvodný sortiment iným, nevychádzali.
„Keby som sa zamerala iba na klasiku z Ľubietovej, nemala by som z čoho vyžiť. Teraz sú žiadané úplne iné tvary aj výzdoba, preto vidím spätosť s tradíciou skôr v technológii,“ hovorí výtvarníčka ktorá svoj ateliér rada otvára aj pre exkurzie a workshopy.
Vyštudovala strednú sklársku školu v Kamenickom Šenove a neskôr si na Vysokej škole výtvarných umení zvolila dizajn. Aby ju to neskôr opäť potiahlo k sklárskemu odboru, ku ktorému mala bližšie. „Keď som prišla do Ľubietovej, tunajšia keramická výroba sa už v podstate končila. Robila som návrhy na keramiku, keď začínali s výrobou kachlíc, no uvedomovala som si, že je to už v podstate záverečná. V tom čase sa už robili iba jednofarebné misy, prípadne výrobky, ktoré si žiadal trh. “