Michal Handzuš: Zaspali sme dobu, musíme niečo zmeniť

Z kariéry Michala Handzuša (8 fotografií)

Popíšte nám, ako vyzerá v poslednom období váš bežný deň

„Nechodím do roboty, snažím sa venovať deťom a popritom občas pomáham či už v klube malými vecami alebo rôznymi projektmi. Stále čakám na operáciu zápästia, ktorú som odkladal, keďže som sľúbil Vladovi, že pomôžem klubu, kým on bude na olympiáde a navyše s rodinou ideme koncom marca na tri mesiace do USA.“

Ľubomír Višňovský v jednom rozhovore pre SME povedal, že hokejisti žijú v akejsi bubline a prakticky neustále sú odtrhnutí od reálneho sveta a myslia za každých okolností iba na hokej. Vnímali ste to tak aj počas vašej kariéry?

„Úplne s ním súhlasím. Niekedy reálny svet ani nevidíme, keďže sme neustále sústredení iba na to, čo robíme a až teraz to naplno vidím, že keď hráme hokej, všetky ostatné veci dávame bokom .“

Prečítajte si tiež:Višňovský pre SME: Slovan by mal v KHL skončiť, obrazom sú diváci

Je pre vás ako športovca, ktorý je už takmer na hokejovom dôchodku, ťažké začleniť sa do každodenného života bežných ľudí?

„Práve preto je pre nás hokejistov ťažké zaradiť sa do bežného života, lebo začneme vnímať ostatné veci okolo.“

Počas kariéry v NHL ste vystriedali 6 klubov. Ktorý z nich vám dokázal poskytnúť najkvalitnejšie zázemie?

„Každý klub vám poskytne zázemie, aby človek mohol podať najlepší výkon. Samozrejme, tu skôr hrá rolu fakt, v ktorom klube sa mi darilo viac a v ktorom menej. Človek potom hodnotí, kde sa mu páčilo viac, ale podľa zázemia je to skoro všade rovnaké.“

V NHL často dochádza k prestupom zo dňa na deň a vy sám ste toho boli svedkom, keď vás San Jose vytrejdovalo do Chicaga. Ako vyzerá v praxi komunikácia hráča s vedením v takejto situácii?

„Všetko má veľmi rýchly priebeh. Generálny manažér zavolá klubu, v ktorom som a povie, že ma vytrejdovali a hneď v priebehu polhodiny na to sa z druhého klubu ozvú s inštrukciami, povedia, že sa tešia na môj príchod a o dve hodiny na to už musím nasadnúť do lietadla a na druhý deň ma čakajú na tréningu.“

Dokáže si hokejista v takom krátkom časovom horizonte zabezpečiť všetko potrebné vrátane nového ubytovania?

„V NHL je dané, že prvý mesiac po vytrejdovaní musí klub zabezpečiť hráčovi ubytovanie, väčšinou v hoteli. Mesiac je dosť času pre hráča na to, aby si našiel vlastné zázemie a keď má rodinu, manželka väčšinou presťahuje veci z jedného mesta do druhého a keď ju nemá, musí si nájsť voľný deň, kde všetko zariadi cez telefón, prípadne na otočku odletí naspäť. Všetko je veľmi rýchle, avšak v NHL je to priam stály biznis.“

V rámci svojej kariéry v zámorí ste zarobili veľké množstvo peňazí. Mali ste človeka, ktorý sa vám o príjmy staral alebo ste si boli schopný postrážiť financie?

„Mám svojho človeka, inak by som si ich určite neustrážil. Nerozumiem viacerým veciam ako napríklad investovanie, takže nielen ja, ale väčšina chalanov si určite nájde sprostredkovateľa a následne je to o komunikácii medzi ním a vami. Či už je niekto konzervatívny alebo rád riskuje, nastaví si svoj proces, aby sa mu financie zúročili.“

U viacerých športovcov sa pri konci kariéry stane, že skrachujú kvôli nákladnému spôsobu života. Máte zavedené nejaké protiopatrenia, aby sa vám to nestalo?

„Priznám sa, nie som poriadny človek vo financiách. Môj pomocník by ma ale určite upozornil, ak by dochádzalo k extrémnym výkyvom. Nie som ani ten typ, ktorý by míňal veľa peňazí, napriek tomu si dlhšie hovorím, že si musím urobiť finančný poriadok, keďže už som skončil a tri roky nezarábam. V najbližších mesiacoch sa chcem tomu určite povenovať.“

Prečítajte si tiež:Róbert Semeník: Fortuna liga urobila krok vpred, ale v minulosti bola kvalitnejšia

Ako by podľa vás mali predovšetkým mladí športovci zaobchádzať s financiami?

„Nesmierne dôležitou je výchova vo finančnej gramotnosti a určite je to jedna z vecí, ktorú nielen tu na Slovensku zanedbávame. Potom príde situácia, že sa niekto dostane k veľkým peniazom, nevie čo s nimi a míňa ich na veci, na ktoré by nemusel. Vždy som ale bol zástancom názoru, že kto si svojou prácou zarobí peniaze, má plné právo rozhodnúť sa, ako ich minie. Netreba však zabudnúť, že šport je vrtkavý a nikdy neviete, kedy skončite. V bežnej práci vám stačí určité vzdelanie a prax na to, aby ste ju mohli vykonávať do dôchodku, športovec ale kvôli zraneniu skončí aj vo veku medzi 20 a 30 rokov a keď máte 40, už určite. Na to by mali myslieť aj mladí.“

Zvyknete sa dostať do situácie, že vás ľudia z blízkeho okolia alebo aj zo sociálne slabších rodín žiadajú o finančnú pomoc?

„Samozrejme, veľmi často.“

Ako hráč reprezentácie ste zažili vrchol, ale aj pokles úrovne slovenského hokeja. Na majstrovstvách sveta sa Slováci posledné 4 roky trápili a hrozili boje o záchranu. Prečo nastal takýto prudký pokles?