BANSKÁ BYSTRICA. Nebyť zranenia, dnes by sme o Vojtechovi Majlingovi možno vedeli skôr ako o priekopníkovi chodeckého športu a zrejme aj ako o úspešnom olympionikovi. Mal totiž veľmi sľubne naštartovanú športovú kariéru, no život to zariadil inak. Náhradu za šport si Vojtech Majling našiel rýchlo. Objavil krásu dreveníc, jednoduchého dedinského života a folklórnych tradícií. Dlhé desaťročia chodil z dediny do dediny a zachytával na fotoaparát, do zápisníkov a na magnetofónové pásky svet, ktoré pomaly zanikal. Za viac ako pol storočia navštívil 122 slovenských dedín a stretol sa s viac ako 700 ľudovými výrobcami.
Dnes má vo svojom bohatom archíve 6 500 farebných diapozitívov, viac ako 8-tisíc čiernobielych záberov a množstvo magnetofónových pások s nahrávkami. Vojtech Majling včera oslávil krásnych 80 rokov.
Robil to, čo ho bavilo najviac
„Ako etnograf Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde som niekoľko rokov pracoval, som mohol sledovať cieľavedomú a systematickú prácu Vojtecha Majlinga, hoci niektorým kolegom sa spočiatku nepozdávalo, že nemá ani folklórne, ani hudobné vzdelanie. No keď videli jeho fotografie a jeho nahrávky, ich názor sa rýchlo menil,“ hovorí o ňom jeho priateľ Milan Krajčík.
Spočiatku navštevoval Vojtech Majling dediny iba ako svoje veľké hobby. Že by mohol svoje poznatky publikovať, ho vraj spočiatku ani nenapadlo.
Ako mi povedal pri jednom z našich mnohých rozhovorov, v tom čase v rozhlase bežala veľmi populárna relácia Klenotnica ľudovej hudby, ktorú pripravoval doktor Ondrej Demo.
Na záverečnej besede k tejto relácii nesmelo vyložil Vojtech Majling aj fotografie svojich dreveníc a ľudí, ktorí v nich žili a lipli na tradíciách svojich predkov. „Pán Demo sa ma vtedy opýtal, že ak chodím po dedinách fotiť, či by som sa nechcel venovať aj dokumentovaniu zvykov. Slovo dalo slovo a ja som sa do toho pustil.“
Poniky má hlboko v srdci
Hoci postupne zmapoval zvyky vo viac ako v stovke slovenských obcí, najradšej si spomína na Poniky v okrese Banská Bystrica.
Bola to nielen prvá obec, kde sa za svojím bádaním vybral, no zároveň tu zažil veľa krásnych príbehov s neopakovateľnými ľuďmi.
V obci Poniky vtedy ešte žil známy ujo Kapustík, ktorý si vo svojom vlastnom dome zriadil malé národopisné múzeum a vedel o ľudových zvykoch pútavo rozprávať. Rovnako rád však mal aj zvyky z horehronských obcí, z Oravy, Kysúc a ďalších častí Slovenska.
Osud neprekabátiš, ale môžeš z neho vyťažiť
Rodák z Harmanca mal pritom kedysi bližšie k športu, ako k ľudovým zvykom. Dobrá fyzická kondícia ho doviedla v 50. rokoch až k známemu trénerovi Jánovi Bakaliarovi.
„Keď videl moje výkony, navrhol mi – bežcov už máme veľa, nechcel by si to skúsiť s chôdzou?“ Chôdza bola v tom čase takmer neznámy šport, no Vojtech Majling nezaváhal a po tvrdej tréningovej drine prichádzali výsledky. Stal sa prvým slovenským reprezentantom v tomto športe a súčasne jeho priekopníkom. Po tom, ako nastúpil na vojenčinu do pražskej Dukly, s výkonmi napredoval. Otvárala sa mu dokonca cesta na letné olympijské hry do Ríma v roku 1960, keďže splnil všetky limity
