Vyrastali ste v Quebecu. Je vám prirodzenejšia francúzština alebo angličtina?
- Po francúzsky hovorím plynulejšie. Vyrastal som v dvojjazyčnej domácnosti, otec na mňa hovoril po francúzsky, mama po anglicky, ale chodil som do francúzskej školy, preto mi je prirodzenejšia ako angličtina.
O Kanaďanoch sa hovorí, že sú vždy všetci milí, často sa ospravedlňujú, čo je už priam stereo-typ. Je to pravda?
- Môžete sa spýtať kohokoľvek v tíme, či sme naozaj milí a či nás majú skutočne radi (smiech). Áno, veľmi často sa ospravedlňujeme a hovoríme prepáč a popravde niekedy ani neviem, že prečo, skrátka to hovoríme. Asi je to už v nás zakotvené. Avšak určite sme milí a slušní ľudia, takými sú ale aj Slováci.
Vedeli ste niečo o Slovensku pred samotným príchodom do Banskej Bystrice?
- Takmer nič. Minulý rok som odohral pár zápasov s Milošom Bubelom ešte v Kanade. Zvykol mi rozprávať o rodnom meste a aké to tam je, ale to bolo prakticky všetko, čo som vedel o Slovensku. Viem, že minulý rok tu hral aj Matthew Maione, poznáme sa ešte z univerzitných čias, hrávali sme proti sebe. Odporučil mi klub a povedal, že sa tu hrá dobrý hokej. Do Bystrice som prišiel s čistou hlavou.
Čo bolo pre vás najväčším kultúrnym šokom po príchode?
- V zámorí je prakticky všetko väčšie. Stačí, že idete do potravín a vidíte samé maxibalenia čipsov a iného konzumného materiálu. Všetko je tam priam obrovské, tu na Slovensku sú obchody oveľa skromnejšie. Inak si ale krajinu užívam a páči sa mi tu.

Aký je podľa vás hlavný rozdiel v životnom štýle Kanaďanov a Slovákov? Akí sú pre vás Slováci povahovo?
- Pripadá mi, ako keby boli Slováci uzavretejší do seba a väčšinu času sú vystresovaní. Nepustia si neznámych k telu a iba málo ľudí tu vie plynule po francúzsky či anglicky. Hlavným rozdielom je pre mňa určite jazyk. Bežná komunikácia mi preto príde ťažšia.
Ako zápasíte s každodennou jazykovou bariérou v bežnej komunikácii?
- Tento rok som si najal veľmi dobrého učiteľa slovenčiny, ktorý mi pomáha niečo sa naučiť. Po dlhšom čase tu som usúdil, že to naozaj potrebujem, aby som nemal problémy sa v krajine zorientovať.
Povedzte nám niečo po slovensky, čo ste sa za ten čas naučili
- Koľko je hodín, čo je na večeru, čo je na raňajky... všetky takéto malé veci vrátane základných slov ako Dobrý deň, prepáč, ďakujem.. a následne aj viaceré škaredé slová, ktoré radšej v rozhovore nespomeniem (smiech).
Ktorým voľnočasovým aktivitám sa v meste venujete?
- Rád sa prechádzam po hlavnom námestí, ktoré je naozaj pekné. Ak mám ale pravdu povedať, veľké množstvo voľného času som strávil v McDonalde (smiech).
Páči sa vám mesto?
- Áno, mesto je naozaj krásne. Je tu veľa krásnych barov, ale aj reštaurácií, ktoré navštevujem prakticky každý deň. Veľmi rád varím, preto taktiež pravidelne chodím do potravín a robím si zásoby.

Keď už spomínate to varenie, ako by ste zhodnotili slovenskú kuchyňu?
Ak by som mal slovenskú kuchyňu opísať jedným slovom, bolo by to „čerstvá“. Je veľmi rozdielna od toho, na čo som zvyknutý v zámorí. Akonáhle prídete do inej krajiny a spoznávate jej špecifiká, je to veľmi fajn. Slovenské jedlá mi chutia, avšak na mňa sú až príliš čerstvé, uprednostňujem McDonald a fastfood vo všeobecnosti.
O slovenských ženách sa hovorí, že sú jedny z najkrajších na svete. Páčia sa vám Slovenky?
Na celom svete je veľa krásnych žien. Slovenské ženy v tomto prípade nie sú výnimkou, páčia sa mi.
Fanúšikovské zázemie je v celej Európe úplne iné ako v zámorí. Čo si myslíte o slovenských a predovšetkým bystrických fanúšikoch?
- Jedným slovom neskutočné. Niekedy sa mi stáva, že na ľade nepočujem vlastných spoluhráčov, iba fanúšikov. Atmosféra počas zápasov je naozaj skvelá, máme akéhosi siedmeho hráča na ľade, som za to veľmi vďačný.
Stali ste sa asistentom kapitána. Je to faktor, ktorý vás ženie dopredu k lepším výkonom?
- Určite mi to pomáha, hoci funkcie ako kapitán a asistent sú v hokeji skôr o slovnom prejave a ja sám seba nepovažujem za človeka, ktorý by veľa hovoril. Som typ hráča, ktorý radšej vybehne na ľad a vydá zo seba silové maximum. Veľa toho nenarozprávam, čo sa niektorým nemusí páčiť, ale som s tým zmierený.
Kde vidíte svoje najväčšie hokejové prednosti?
- Myslím si, že vynikám skôr v tvorbe hry. Snažím sa čo najviac vyťažiť zo svojej rýchlosti a chcem rozdávať finálne prihrávky. Strelený gól, samozrejme, vždy poteší.
Čo bolo kľúčovým faktorom pri porážke Nitry a postupe do finále?
- Hrali sme proti nim dobre prakticky celý rok. Boli sme určite plní sebavedomia a povedali sme si, že musíme pokračovať v našej hre a držať sa plánu, ktorý sme si vytvorili. Nechceli sme im veľa dovoliť smerom dopredu, čo sa nám aj podarilo.

Bystrica mala priam dokonalú taktiku, ktorou zvládla poraziť súpera. Ako dôležitou je podľa vás práca kouča Vladimíra Országha?
- Jedna z najdôležitejších, pri tréningoch a príprave na zápasy si púšťame a rozoberáme veľa videí. Trénerské trio následne určí pre nás najlepšiu taktiku, ktorej sa musíme držať. Doteraz to fungovalo až veľmi dobre vo štvrťfinále a následne aj v semifinále. Nemám dôvod pochybovať, že vo finále to bude inak.
Aké máte očakávania od blížiaceho sa finále s Trenčínom?
- Prakticky úplne rovnaké ako pri predošlých kolách. Bude to určite náročná séria, ak sa ale budeme sústrediť iba na seba, všetko vyjde.
Naším potenciálnym súperom vo finále mohol byť aj lokálny rival zo Zvolena. Vnímali ste tú nevraživosť medzi mestami?
- Áno, viem, že ide o derby a tohto roku sme ich odohral veľa. Mestá sú od seba vzdialené iba 15 minút cesty, obidve z nich žijú hokejom, čo je úplne skvelé.
Kto bol vašou najväčšou inšpiráciou v rámci hokejovej kariéry?
- Toto je veľmi náročná otázka. Neviem, či som vôbec niekoho mal, ale ak by som mal označiť niekoho konkrétneho, bol by to môj otec. Vždy ma tlačil, aby som zo seba vydal maximum.
Aké sú vaše hokejové ciele a ambície?
- Chcem hrať hokej tak dlho, ako to bude možné a popri tom vidieť svet. Je to bonusová možnosť, ktorú my hokejisti máme a nemá ju veľa iných profesií. Preto to chcem určite využiť.