BANSKÁ BYSTRICA. Krajský poslanec a poradca predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter sa za iniciatívu Cesty pre Slovensko bude snažiť i naďalej o konštruktívny dialóg s vládou. Uviedol to v nedeľu (15.4.) na margo vyjadrenia predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý v diskusnej relácii televízie TA3 reagoval na požiadavku iniciatívy, aby vláda v najbližších troch rokoch vyčlenila 320 miliónov eur na dofinancovanie opráv ciest II. a III. triedy spadajúce pod samosprávne kraje.
"Som Banskobystričan, a preto mi je nepochopiteľné, keď sa dozviem na zahraničnej pracovnej ceste, že vedenie banskobystrickej župy, mladý pán poslanec Lunter, syn pána župana, ktorého sme my podporovali a som rád, že sa to podarilo, mi odkáže cez médiá, aby sme dali vyše 300 miliónov eur na opravy ciest. Nejaký nový štýl politiky? Ja neviem, čo to je. Zvykli sme si, vláda pomáhaj, každý však máme svoju zodpovednosť, aj župy. Ešte ako podpredseda vlády som bol pri tom, keď sme vypísali výzvu za 255 miliónov eur z európskych peňazí na opravy ciest II. a III. triedy. K dnešnému dňu si naše župy, okrem Banskej Bystrice, požiadali zatiaľ o 82 miliónov. Banskobystrická župa má k dispozícii 41 miliónov eur, nemá hotový ani jeden projekt. Ani v jednom kraji nie je ukončené verejné obstarávanie. Odkazujem našim županom, máte k dispozícii 255 miliónov eur, najprv ukážte, ako ich viete efektívne minúť, a potom si sadneme za stôl a budeme hovoriť, koľko vám ako vláda ešte dáme," povedal v televíznej relácii Pellegrini.
"Bol by som nerád, keby naša iniciatíva skončila zbytočnou mediálnou prestrelkou. Pána premiéra oslovím ešte raz a verím, že nájdeme spoločnú reč," konštatoval poslanec Lunter.
Podľa neho je dobré, že o krízovom stave ciest a mostov v regiónoch Slovenska sa konečne rozpráva. Je kľúčové, aby sa o dôležitých témach hovorilo vecne a na základe faktov. Inak na to opäť doplatia občania, ktorí musia po týchto cestách každý deň jazdiť.
"V BBSK máme v havarijnom a nevyhovujúcom stave viac ako 1100 kilometrov ciest, to je takmer 50 percent zo všetkých. Ani v iných krajoch nie je situácia oveľa lepšia. Prostriedky žúp a ani prostriedky z eurofondov na dobehnutie tohto obrovského technologického dlhu nepostačia," zdôraznil krajský poslanec.
