POVRAZNÍK. Obec Povrazník v okrese Banská Bystrica má v pláne zrekonštruovať kultúrno – spoločenské stredisko, kde v minulosti sídlila škola a neskôr škôlka. Obnovený objekt by mohol slúžiť všetkým vekovým aj záujmovým skupinám v obci a súčasne by to mohlo byť zaujímavé zastavenie aj pre turistov, keďže v budove sídli aj obecné múzeum.
„Projekt máme podaný už dlhšiu dobu, momentálne čakáme, či budeme úspešní,“ hovorí starosta obce Ivan Kováč. Podľa neho by sa tak vytvorili priestory pre mladých aj starších obyvateľov Povrazníka, či aktívnych miestnych hasičov. Súčasne by dokázali skvalitniť aj existujúcu muzeálnu expozíciu, v ktorej už pred niekoľkými rokmi sústredili exponáty, ktoré sú dokladom poľnohospodárskeho, folklórneho a rodinného života na Povrazníku.
Živé múzeum
Jednou zo zaujímavostí obce je nepochybne aj tradícia pletenia povrazov, podľa ktorej obec dostala aj svoje meno. „Nedávno nás navštívili iniciátori Fuggerovskej cesty, ktorá by mala spájať zaujímavé miesta v Nemecku, Čechách, Poľsku, na Slovensku a v ďalších stredoeurópskych krajinách, ktoré boli v minulosti spojené s preslávenou thurzovsko – fuggerovskou mediarskou spoločnosťou. „Vieme si predstaviť, že by sme fungovali ako živé múzeum a napríklad počas veľkých sviatkov, akcií , či výročí, ale napríklad aj počas Dní obce by sme predvádzali tradičné pletenie povrazov, ktoré našich predkov preslávilo,“ hovorí.
Na túto tradíciu sú právom hrdí a podarilo sa im zrekonštruovať aj dômyselný mechanizmus, na ktorom sa kedy povrazy plietli. Tie mali vysokú kvalitu, pevnosť a vydržali aj silnú záťaž v okolitých baniach.
V obci sa dokonca zachovali tri veľké skaly, ktoré sú dokladom majstrovstva tunajších povrazníkov a ktoré využívali pri svojej práci. Svoje konopné povrazy dodávali predovšetkým pre okolité bane v Ľubietovej a Starých Horách, no rovnako ich využívali aj gazdovia a domácnosti v okolí.

V strede týchto skál, ktoré dodnes môžeme obdivovať v exteriérovej expozícii obce, sú vytesané otvory, v ktorých bolo pôvodne osadené drevené zariadenie. Pomocou neho remeselníci šponovali a plietli povrazy.
Zariadenie fungovalo tak, že do dier v skalách zastrčili povrazníci koly a dlhé zväzky konopných nití potom stáčali a plietli od jednej skaly k druhej. Skaly boli podľa dobových zobrazení umiestnené niekoľko metrov od seba a pomedzi ne vypletali povrazy.