BANSKÁ BYSTRICA. Finále play-off má zatiaľ priebeh, aký čakal málokto. Po prvých troch výhrach baranov už každý videl Tomáša Surového a spol. s druhým titulom v rukách. Obhajoba sa ale Bystričanom nečakane vzdialila. Čo dokázali oni, dokázala aj Dukla – vyhrala 3 zápasy po sebe a zrazu je finále vyrovnané. Príčiny, prečo barani stratili taký jasný zápasový náskok, môžeme hľadať na viacerých frontoch.

Vidina jasnej výhry
Po tretej výhre, ktorá sa zrodila jasným pomerom 6:1, si barani akoby povedali, že je koniec. Hoci jasne podotýkali viacerí hráči, že nie je dobojované, v hlavách to zrejme mali nastavené inak. Posledný krok býva najťažší, čo sa potvrdilo naplno. Bystričania úplne herne vypustili prvé dve tretiny štvrtého zápasu a v Trenčíne si prakticky nevypracovali tutovku. Na Hiadlovského vyslali iba 13 striel. Ani z týchto prehier sa však nepoučili. Červeno-bieli riešili aj v šiestom zápase väčšinu situácií stresovo a bolo vidno, že sú pod psychickým tlakom z posledných dvoch prehier. V prvej tretine dovolili súperovi príliš veľa, dostali ho na koňa a už nezosadili. Psychicky barani nezvládli náskok 3:0 a prestali hrať svoj hokej. Trenčín išiel do každého zápasu s tým, že nemá čo stratiť, a to mu pomohlo.
Recept na dokonalú hru
Fyzický hokej baranov doteraz platil na všetkých súperov. Prišiel ale štvrtý finálový zápas a karta sa obrátila. Trenčín začal hrať akýsi hokejový betón. Tvrdá obrana, rýchle protiútoky či rotácie v presilových hrách. To všetko im umožnilo vytiahnuť z minima maximum. Defenzívny štýl, ktorý sme mohli vidieť aj v podaní baranov proti Nitre, dostal ešte akýsi upgrade. Barani sa absolútne nedostávali k dorážkam a boli rýchlo odstavovaní od pukov. Dobrá osobná obrana Trenčanov taktiež zaberala. Peter Oremus s Jánom Pardavým našli recept na taktiku Bystričanov. Na poslednú chvíľu, ale našli.

Nepotrebná nervozita
Trenčania vedia dokonale hrať na nervy. Pri verdiktoch hlavných arbitrov sa takmer stále aktívne činí kapitán Branko Radivojevič. Pri osobných súbojoch pred bránou zase dochádza k častým potýčkam, ba dokonca pästným výmenám. Toto všetko spôsobuje ďalšiu nervozitu popri hernej nemohúcnosti červeno-bielych. Aj vďaka tomu sa Bystričania nevedia dostať do hry a predviesť svoj typický hokej, ktorý ich zdobil počas celej vyraďovačky. A najhoršie je, že frustrácia sa preniesla aj na fanúšikov baranov. Po incidente pri tlačovej konferencii viacerí iniciovali bojkot 7. zápasu.
Zmätky v bráne
Dukla sa v posledných troch konfrontáciách rýchlo dokázala dostať do vedenia, a to vo štvrtom či piatom zápase. Aj to rozhodilo baranov, ktorí na tieto momenty nedokázali zareagovať, prípadne reagovali príliš neskoro. Prvým ťahom bolo stiahnutie Lukáša. Ten akoby stratil svoj typický gólmanský flegmazitmus a prevládla v ňom frustrácia. Bohužiaľ, Lassila veľa nezachránil. Pokým vo štvrtom zápase podal dobrý výkon, v piatom zlyhal napriek tomu, že mal šancu ukázať svoje kvality potom, čo Lukáš znovu pochybil. Čech mal ale rozhodne chytať v šiestom zápase. Góly, ktoré schytal Lassila s poradovým číslom 2 a 3, by chytil snáď aj najhorší brankár japonskej ligy. Vďaka lacným gólom sa Trenčín dostal do trháku, ktorý si už skúsene postrážil a hráči neznervózneli ani po znižujúcom góle domácich. Navyše Hiadlovský dostal šancu v správnom momente – keď Valent začal strácať formu a istotu medzi tromi žrďami.

Chýba aj šťastie
Baranov sprevádza aj obrovská smola. Tú bolo možné badať najmä vo štvrtom zápase po ukážkovom vlastnom góle Mihálika či zahodených šanciach Hohmanna a Brittaina. Ocitli sa v jasných pozíciách, v ktorých by z 10 šancí strelili 9 gólov, teraz ich ale zastihla tá jedna výnimka. Bystrica si akoby vyčerpala šťastie z prvých dvoch finálových zápasoch, ktoré mohol po remíze 3:3 vyhrať hocikto. Predĺženia ale patrili baranom. A to aj s dávkou šťastia, ktorá v ďalších zápasoch chýbala. Možno si ju vyčerpali už v Trenčíne. V šiestom stretnutí bolo príliš neskoro zatlačiť až v závere. Avšak pri väčšej dávke šťastia by sa baranom určite vyrovnať podarilo.
Zhrnutie
Banskej Bystrici neostáva nič iné ako ukázať, že do finále sa dostala právom. Stav je 3:3 a v Trenčíne po posledných výsledkoch obhajca určite nebude favoritom. V utorok sa už s istotou rozhodne o tom, kto sa stane slovenským majstrom. Začína sa prakticky odznova a obidva tímy majú len jediný pokus. Vo finálovej sérii zatiaľ prekvapivo neplatí pravidlo môj dom – môj hrad, takže pre baranov môže byť miernou výhodou, že posledný zápas sa bude hrať v Trenčíne.