SLOVENSKÁ ĽUPČA. Nacvičovať spolu začali iba pred niekoľkými mesiacmi a naštudovanie klasiky v podobe Ženského zákona im hneď prinieslo ocenenie. Na nedávnych Tajovského divadelných dňoch získal nový ochotnícky súbor Paravany zo Slovenskej Ľupče druhé miesto a tiež cenu za najlepší herecký výkon. Ten za postavu Zuzy získala Terézia Šusteková, jedna zo zakladateliek súboru.
„V Ľupči kedysi ochotnícky súbor existoval, no približne pred dvoma rokmi zanikol. Bolo by veľkou škodou, keby taká významná obec s bohatými kultúrnymi tradíciami ochotnícke divadlo nemala a preto sme sa to rozhodli zmeniť,“ hovorí Terézia Šusteková.
S priateľkou Lenkou Chmarovou boli kedysi členkami literárno – dramatického súboru na tunajšej Základnej umeleckej škole, no neskôr sa ich cesty rozišli. Kým Terka išla študovať herectvo na banskobystrickú Akadémiu umení, Lenka sa rozhodla pokračovať v štúdiu ekonómie. „Láska k divadelnému umeniu nás však stále spájala a preto sme to pretavili do takejto podoby,“ dodáva.
Na prvý konkurz im síce prišiel iba jeden človek, no neodradilo ich to. Dnes má súbor šesť stálych členov a predpokladajú, že sa ešte rozrastie. Túto stredu po prvý raz vystúpia pred domácim publikom v Slovenskej Ľupči a celý súbor je presvedčený, že keď ľudia hru uvidia, pripoja sa k nim aj ďalší.
Ženský zákon nebol náhodný
Výber Ženského zákona ako prvej hry pritom vôbec nebol náhodný. Terézia Šusteková vysvetľuje: „Chceli sme siahnuť po dedinskej tematike, ktorá by mohla byť našim divákom najbližšia a súčasne sme chceli prezentovať autora z nášho regiónu. Jozef Gregor Tajovský je osvedčená klasika a my sme ju chceli podať tak, aby sa ľuďom hra páčila,“ dodala.
Réžiu, ako aj úpravu scenára si robili sami, no do budúcnosti nevylučujú, že začnú spolupracovať so skúsenými režisérmi.
A prečo trochu netradičný názov súboru Paravany?
„Paravany sa nám osvedčili ako divadelná kulisa nielen v tejto hre, no chceme ich používať aj v budúcnosti. Je to jedna z možností, ako sa priblížiť k tradičnému divadlu netradične,“ dodala.
Zatiaľ nacvičujú jedenkrát do týždňa a zo svojej prvej hry chcú odohrať čo najviac repríz nielen v regióne, ale aj na celom Slovensku. „Chceme sa dostať do povedomia ľudí a budeme radi, ak na naše predstavenie zareagujú pozitívne,“ hovorí. Dedinské publikum je podľa nej veľmi vďačné, reaguje spontánne a napriek zmene tradičného vnímania kultúry je o vystúpenia ochotníckych súborov stále záujem.
