BANSKÁ BYSTRICA. Hušták mení svoju tvár už dlhé desaťročia a ak z neho niečo zostalo do dnešných dní, tak je to zrejme iba miestny názov. Ak by sa pôvodné predmestie Banskej Bystrice zachovalo aspoň čiastočne, bola by to ďalšia pridaná hodnota pre historickú časť mesta.
V porovnaní s dávnou minulosťou sa totiž stal z pôvabného predmestia iba bezduchý priestor pre obchodné centrá a rušnú dopravu.
Prvé vážne zásahy do tohto zaujímavého mestského priestoru prišli už v druhej polovici 19. storočia, kedy asanovali Dolnú bránu spolu s baštou. Bašta bola časťou mestského opevnenia, postavili ju v 16. storočí a hradbou sa napájala na Dolnú bránu , cez ktorú sa vstupovalo do mesta od západu.
Našťastie vzhľad mestskej brány aj bašty zachytil na maľbách maliar Andrej Stollmann, ktorý maľoval starú Banskú Bystricu v priebehu 1. polovice 19. storočia.
Do školy sem chodil aj Matej Bel
Samotné predmestie Hoffstadt sa nachádzalo mimo pôvodnej línie opevnenia a v 14. storočí tu stál iba kostol sv. Alžbety a mestský špitál. Pri kostole neskôr vznikla aj škola, ktorej študentom a časom aj rektorom sa stal vedec a polyhistor Matej Bel.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia neďaleko kostola postavili tri školské budovy, z nich sa do dnešného dňa zachovala jedna. Ide o budovu, ktorú postavili v roku 1873. Druhú budovu poškodil počas vojny výbuch a v 50. rokoch 20. storočia ju museli asanovať. Neskôr zrútili aj ďalšiu z trojice budov a nezvratnú zmenu predmestia zavŕšila masívna moderná výstavba po roku 1989.
Historička architektúry Klára Kubičková hovorí, že ak by dnes existoval Hušták aspoň v tej podobe ako v polovici 20. storočia, vstupná brána do historickej časti mesta by mala celkom inú, hodnotnú podobu. „Keď som sa v roku 1960 prisťahovala ako pamiatkarka do Banskej Bystrice, Hušták bol už síce výrazne znehodnotený, no stále sa táto časť mesta dala architektonicky dotvoriť úplne inak ako do podoby, ktorú poznáme dnes,“ dodala s tým, že predmestie malo prirodzenú väzbu na historickú časť, malo svoje pravidlá a žilo si svojim zaujímavým životom. „Priznám sa, že keď máme dnes autom prejsť cez Hušták, radšej poprosím šoféra, aby ho obišiel," hovorí.
V Šáškyho dome mohlo vzniknúť múzeum hrdelného práva
Dušan Klimo je v banskobystrickom nárečí „echtovný“ teda pravý Huštáčan, na predmestí prežil najkrajšie roky svojho detstva. Dnes žije v Nemecku a je okrem iného aj autorom knihy o banskobystrickom nárečí Čak si z Bystrici?
Vždy, keď sa do Banskej Bystrice vráti a zavíta aj na Hušták, pocíti nostalgiu. Už si môže iba predstavovať rodičovský dom na Podvŕšku, pod Galgenbergom, teda Šibeničným vŕškom, s ktorým sa mu spája množstvo spomienok.
„V minulosti tu bolo aj maličké Námestie sv. Anny, kde sa mohli poslednýkrát odsúdení pomodliť, kým išli Hlbokou cestou na Galgenberg,“ hovorí s tým, že ešte pred niekoľkými rokmi bola snaha odkúpiť Šáškyho dom a zriadiť tu Múzeum hrdelného práva.
