Priniesla podľa vášho názoru finálová séria divácky atraktívny hokej?
– Som presvedčený o tom, že áno. Či sa pozrieme na výsledky alebo celkovú predvedenú hru, bola táto finálová séria jedna z najlepších za posledné roky. Verím, že si ju ľudia užili.
Tipovali ste, že séria sa natiahne na 6 – 7 zápasov, čo ste si však mysleli za stavu 3:0?
– Úprimne, vtedy som si myslel, že bude už 4:0. Vzhľadom na výkony Bystričanov som bol presvedčený o tom, že Dukla posledný zápas ne-zvládne, ale ukázalo sa, že hokej je poriadne nevyspytateľný.
Čím to bolo, že Banská Bystrica nedokázala vo štvrtom, piatom a šiestom zápase hrať svoju hru?

– Začala pracovať hlava Trenčína aj Bystričanov, jedni sa toho zľakli a tí druhí nemali čo stratiť a videli sme, že Trenčania sa dokázali vzchopiť. Najmä posledný zápas nás naplno presvedčil, že všetko je najmä o hlave. Do tretieho zápasu Bystrici všetko vychádzalo, darilo sa, potom ale prišlo zlé psychické nastavenie. Akonáhle niekto začína byť nervózny, nahráva to automaticky druhému, a tam sa ukázala sila mužstva. Na Bystricu doľahla ťarcha posledného kroku a opak sme mohli vidieť v poslednom zápase, keď zneistela Dukla.
Predpovedali ste, že tímom pomôže domáce prostredie, každý v ňom ale vyhral iba raz. Myslíte si, že domáci štadión ešte viac zväzoval hráčom ruky?
– Niekedy je to tak a ukázalo sa to najmä v poslednom siedmom zápase. Domáce prostredie zväzovalo ruky Trenčanom a boli z toho nervózni. Ukázalo sa, že vonku boli obidve mužstvá akoby vo väčšej pohode. Treba ale podotknúť, že prvé dva zápasy boli nesmierne vyrovnané, Bystričania vyhrali po predĺžení, resp. po nájazdoch, tam mohol vyhrať naozaj hocikto. Rozhodli opäť úplné detaily.
Dukle Trenčín sa už dvakrát podarilo otočiť stav série z 0:3 na 4:3 a mala k tomu našliapnuté aj teraz. Čím to je, že sa dokáže mužstvo tak zomknúť?
– Už to musí byť späté aj s históriou. Dvakrát sa im už tento obrat podaril a dávalo sa to do značnej miery najavo. Tému často preberali médiá aj bežní ľudia a začali ju priam vo veľkom masírovať. Podvedome sa do toho hráči Trenčína akoby dostali a naopak, Bystrica mohla pociťovať značnú nervozitu, ktorá sa ale napokon neprejavila.

Ktorý moment siedmeho finálového zápasu bol podľa vás zlomovým?
– Od začiatku sme mohli vidieť, že hostia hrali lepšie. Banská Bystrica bola v predchádzajúcich troch zápasoch jasne nervózna a Trenčín to využil, lebo nemal čo stratiť. Karta sa ale otočila v poslednom zápase, lebo tam mal čo stratiť, a to sa vždy podpíše pod výkon mužstva. Bystrica došla do štádia, že niet inej cesty a musí zabrať, lebo bude zle. Vtedy zahrala veľmi dobre a zaslúžene vyhrala. Zlomovým momentom bol určite rýchly vyrovnávajúci gól na 1:1.
Ako ste vnímali ten fanúšikovský incident po šiestom zápase?
– Nič podobné som počas kariéry na vlastnej koži nezažil a je mi ľúto, že to dospelo do takéhoto štádia, že si poniektorí museli niečo dokazovať. Vtedy som sa rozhodol zareagovať a poslal som cez môjho brata fanúšikom odkaz do skupiny na Facebooku. Kto sa naplno nevenoval športu, nedokáže totiž posúdiť naplno, čo sa odohráva v hlavách hráčov a dospeje to k rôznym konšpiračným teóriám, ktoré sú úplne scestné. Celý šport je veľmi o psychike, a to predovšetkým hokejové zápasy v play-off. Reagovať takto je úplne nemiestne a kazí to imidž klubu aj fanúšikov. Aj chalani či baby, ktoré tam boli a vyvolali celý konflikt, to teraz určite veľmi ľutujú. Bohužiaľ, za chyby sa platí. Teraz si môžu iba spytovať svedomie.
Sám ste tak trochu svojím vyjadrením prehovorili bystrickým fanúšikom do duše. Zareagovali by ste rovnako, keby ste boli stále aktívnym hráčom?