STARÉ HORY. Občianske združenie Haliar v spolupráci s obcou otvorí 12. mája sezónu na banskom náučnom chodníku Cesta medi už po piaty krát. Podpredseda združenia Richard Čillík informoval, že tento deň chcú zamerať predovšetkým na rodiny s deťmi, preto oživia prehliadku chodníka aj súťažou Hľadaj permoníka.
Banský náučný chodník sprístupnili v obci v roku 2014 s desiatimi zastavenia, ktoré ponúkajú to najzaujímavejšie, čo urobilo zo Starých Hôr v minulosti jednu z najvýznamnejších banských lokalít regiónu. Na jednotlivých zastaveniach môžete vidieť napríklad opravený portál Dedičnej štôlne, kde v jej prednej časti neskôr pribudlo aj osvetlenie, ústie do šachty Haliar, budovu správy hutníckeho komplexu, súkromné banské múzeum Ivana Čillíka, banský meračský úrad, či torzo šachty Terézie v Richtárovej.
V budúcnosti by chceli zastavenie vytvoriť aj pri barytovej štôlni, ktorá sa nachádza medzi Starými Horami a banskou lokalitou Piesky. „Hoci tu ide o niečo iné ako o meď, určite je to ďalšia zaujímavosť nášho regiónu. Vyťažený baryt sa tu ťažil za prvej svetovej vojny a používal sa ako prímes v blízkych papierňach v Harmanci pri výrobe kvalitného papiera,“ dodal Richard Čillík s tým, že náučný chodník každoročne navštívi približne tisícka turistov.
Storočia stará tradícia
Staré Hory sa pokladajú za jednu z najstarších a najvýznamnejších banských lokalít v okolí Banskej Bystrice, obec vznikla ako banícka osada v 13.storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje, používané pri ťažbe rudy. Vrchol rozvoja Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy bol v obci vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút, čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva.
K pozoruhodným technickým pamiatkam patria pozostatky šachty Terézia v baníckej osade Richtárová. Z technického diela sa dodnes zachovali obvodové múry s jamou pre vodné koleso. To slúžilo na pohon hriadeľa, na ktorom boli umiestnené laná pre vyťahovanie vyťaženého materiálu a spúšťanie baníkov do šachty. Zachovali sa aj časti múrov strojovne. Terézia slúžila ako vetracia šachta do ostatných banských diel.
Turisti ma dobíjajú – hovorí správca súkromného múzea Ivan Čillík
Jednou zo zastávok na trase náučného chodníka je súkromné banské múzeum, ktoré vo vlastnom dome vybudovali pred niekoľkými rokmi otec a syn Čillíkovci. Hoci správca múzea Ivan Čillík tak prišiel o časť súkromia, nepovažuje to za problém. „Som dôchodca s kopu času a tak sa každej návšteve poteším. Bola by škoda, keby také bohatstvo, ktoré ponúka banská história Starých Hôr, nebolo prezentované,“ hovorí s tým, že k nemu chodia malé aj veľké skupinky. „Niekedy sú to napríklad exkurzie, keď mám v jednej skupinke aj dvadsať ľudí,“ hovorí.
Svoje zbierky sa snaží neustále dopĺňať a aj za posledné obdobie mu pribudlo niekoľko pozoruhodných kúskov. Je to napríklad bronzová dýka z doliny Chytrô približne z obdobia 1 200 rokov pred Kristom, železný koláč, či uniforma baníckeho učňa z Banskej Štiavnice. „Tá je originálna aj tým, že na nej nie sú skrížené kladivká, čo je znak baníkov, ale kladivka a francúzskeho kľúča. Išlo totiž o nedokončených baníkov, ktorí robili skôr pomocné a opravárenské práce,“ dodal.
V múzeu však nájdete aj kamenné mlaty z lokality Piesky, ktoré sú dokladom baníckej činnosti v tomto regióne už v oblasti praveku. Ale tiež medený koláč, ktorý je dôkazom o tavbe medi už okolo roku 1800 – 1200 pred našim letopočtom.
Zaujímavá je aj jeho hmotnosť. Kameň, ktorý by mal vážiť podľa nášho odhadu tak pol kila váži presne 3,70 kila. 97 percent obsahu tvorí meď, zvyšné tri percentá striebro, selén, arzén a telúr, čo ho robí mimoriadne ťažkým.
V zbierkach Čillíkovcov sú aj želiezka , kladivká a tégliky na skúšanie rudy, banské kahance, karbidky, či banícky pracovný odev a slávnostné banícke uniformy.
