BANSKÁ BYSTRICA. Vráťme Kostolu sv. Alžbety pôvodnú podobu – taký je názov kampane, ktorú rozbehli vincentíni, ktorí majú túto významnú kultúrnu pamiatku zo začiatku 14. storočia v správe. Billboard s obsahom kampane sa objavil aj na priečelí kostola. Rektor kostola Pavol Noga informoval, že cez kampaň chcú osloviť čo najviac ľudí, ktorí by dokázali akoukoľvek formou pri obnove kostola pomôcť.
Zároveň požiadali aj o podporu z grantového systému Obnov si svoj dom. „Projekt sme podali, na výsledok momentálne čakáme,“ potvrdil rektor. „Je to dedičstvo otcov, ktoré v histórii mesta zohralo veľmi dôležitú úlohu. Veríme preto, že kampaň bude mať ohlas a získame aj podporu mesta, kraja, či miestnych podnikateľov, “ dodal.
Problémom je vlhnutie
Najväčším problémom je podľa neho vlhnutie a zatekanie pamiatky, ktorá neprešla generálnou rekonštrukciou dlhé roky. Vymeniť by preto chceli podlahu a obnoviť vonkajšiu fasádu. V pláne je aj obnova vežičky, keďže tá, ktorú vidíme dnes, je iba provizóriom. To provizórium však trvá už od druhej svetovej vojny.
„Pôvodnú vežu kostola poškodila za vojny tlaková vlna po výbuchu, nahradili ju preto provizórnou. Tá však stojí dodnes,“ hovorí Pavol Noga.
Myšlienku podporuje aj Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný. Andrej Predajniansky z tohto spolku hovorí, že hľadajú cesty, ako po dohode so správcom kostola pri obnove pomôcť. „Zvažujeme, že by sme dokázali pomôcť práve s obnovou veže, no zatiaľ je to otvorené,“ doplnil.
Súčasť špitála pre chudobných baníkov
Kostol sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu.
Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom rodáka z Tajova Jozefa Murgaša , rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.
V roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici.
V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou po novom sv. Anne.
Súčasnú podobu získal kostolík v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej boli okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu.
Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby sa zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom.
