BANSKÁ BYSTRICA. Národný komitét Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS), ktorý sa zaoberá ochranou kultúrneho dedičstva na celosvetovej úrovni, poukázal v rámci nedávneho udeľovania národnej ceny aj na najviac ohrozené pamiatky na Slovensku.
Ocitol sa medzi nimi aj banskobystrický Medený hámor. O jeho minulosti, ako aj o šanci na záchranu sme sa porozprávali s historikom a banskobystrickým mestským poslancom Vladimírom Sklenkom.
V rámci národnej ceny ICOMOS Slovensko – dedičstvo pre budúcnosť poukázala porota aj na päť ohrozených objektov, medzi ktorými sa ocitol aj banskobystrický Medený hámor. Mohla by táto skutočnosť pomôcť tomu, aby sa aspoň torzo hámra zachránilo?
Jednoznačne áno. Je však znepokojivé, že na to, aby sme si si uvedomili aký klenot v Banskej Bystrici máme, musela poukázať medzinárodná porota.
Čo by sa z Medeného hámra ešte dalo zachrániť a čo sa tu zachovalo dodnes?
V podstate všetko. Približne 80% areálu Medeného hámra je v skutočnosti zachovaných až do súčasnosti, a to aj napriek tomu, že sa jedná o najstaršiu industriálnu pamiatku na území mesta Banskej Bystrice. Dokonca, po asanácii areálu Slovenky už poslednou v našom meste. To, že vyzerá ako vyzerá, je skôr vizitkou Slovenska. Banská Bystrica dosiahla mnoho práve vďaka baníctvu a napokon to má aj vo svojom názve a to by sme si mali uvedomiť všetci.
Môže záchranu komplikovať skutočnosť, že je objekt súkromným vlastníctvom?
Do istej miery áno. Všetky relevantné inštitúcie – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave, Fakulta architektúry – Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Slovenskej technickej univerzity Slovenskej technickej univerzity v Bratislave skonštatovali, že najlepším riešením na získanie podpory by bolo, keby sa vlastníkom stalo mesto Banská Bystrica samotné alebo v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Význam má však aj snaha mladých Bystričanov ako Juraja Havlíka a Natálie Michalovej, ktorým sa takýmto spôsobom podarilo zachrániť pred zrušením aj Banskobystrický amfiteáter.
Nedávno ste boli súčasťou delegácie mesta v Augsburgu, kde bola jednou z tém aj Fuggerovská medená cesta. Ako sa bude ďalej táto spolupráca vyvíjať, aká je vaša úloha v nej a ako vidíte v tomto smere šance pre Medený hámor?
Podstatou je, že stále počúvame o cestovnom ruchu na Slovensku, do ktorého rozvoja tečú nemalé finančné prostriedky a efekt je otázny. Z toho dôvodu cesta do Augsburgu bola aj pre mňa prínosom a skúsenosťou.
Napríklad sme sa dozvedeli, že všetky hotely v Augsburgu sú dostatočne vyťažené – nikde sa nemusia prestavovať na luxusné byty ako v Banskej Bystrici. A popritom je Augsburg vo svojej podstate historickou novostavbou, pretože počas náletov USA v druhej svetovej vojne bol prakticky celý zničený a až v druhej polovici 20. storočia znovuvybudovaný.
A vo vyspelej európskej spoločnosti to nikomu nevadí. Napriek tomu, že Augsburg leží v súčasnom Bavorsku, je to metropola historickej krajiny Švábsko a Augsburčania sú na to patrične hrdí, že sú Švábmi.
V Augsburgu sme s pánom primátorom Jánom Noskom rokovali so zástupcami Fuggerovskej nadácie a s primátorom mesta Augsburg Kurtom Griblom a môžem potvrdiť, že ľady medzi západom a nami sa po vyše 25 rokoch od nežnej revolúcie pohli.
Už minulý rok sme dostali pozvanie od mesta Augsburg a od rodiny Fuggerovcov pri famóznych jubilejných oslavách Fuggerovskej rodiny a teraz sme to naplnili.
V čom vás oslovil projekt Európskej Fuggerovskej cesty?
Projekt Európskej Fuggerovskej cesty je výnimočný a hlavnou osou tejto cesty by mala byť práve Banská Bystrica, na ktorú sa budú napájať najvýznamnejšie európske mestá ako Krakov, Gdansk, Benátky, Hamburg, Antverpy a ďalšie.
