V praxi to znamená, že žiaci sa už od 1. ročníka venujú cudziemu jazyku trikrát týždenne. Škola tak rozširuje štátny vzdelávací program o 3 hodiny cudzieho jazyka, neskôr v 5. ročníku pribúda žiakom i druhý cudzí jazyk.
Cieľom rozšíreného vyučovania cudzích jazykov nie je zvýšiť odporučené množstvo učiva, ale kvalita osvojenia si cudzieho jazyka. Žiaci majú viac času na precvičovanie formou rôznych aktivít a komunikačných situácií.
Cudzí jazyk tak môžu používať automaticky a plynule. Pod kvalitou vyučovania jazykov nechápeme množstvo osvojených slovíčok alebo gramatických pravidiel. Menej v tomto prípade môže znamenať aj viac, ale aktívnejšie, uvedomelejšie bez jazykových bariér. Učiteľ má vďaka vyššiemu počtu hodín dostatok času na zaujímavé komunikačné aktivity, ktoré sú časovo veľmi náročné a pre rozvoj jazyka nevyhnutné.
V roku 2008 sme sa rozhodli v spolupráci s ŠPÚ a VÚDPaP Bratislava, že umožníme žiakom používať cudzí jazyk aj na iných vyučovacích predmetoch ako na hodinách cudzieho jazyka. Začali sme experimentálne overovať didaktickú metódu CLIL na nemeckom jazyku. Učitelia používali prvky nemeckého jazyka aj na matematike a prírodovede. Po štyroch rokoch experiment ukázal a jeho výsledky to potvrdili, že žiaci z experimentálnych tried mali omnoho lepšie výsledky v rámci aplikovaných predmetov ako žiaci z neexperimentálnych tried.
Po pozitívnych ohlasoch škola pokračuje s overovaním metódy CLIL aj naďalej nielen v nemeckom, ale aj v anglickom jazyku.
CLIL je súbor vyučovacích metód a postupov učenia sa cudzieho jazyka. Zahŕňa v sebe množstvo rozdielnych metodických postupov, pri ktorom sa cudzí jazyk integruje do nejazykových predmetov:
- umelecko – výchovných,
- technických,
- odborných .
Čo to znamená? Cudzí jazyk, v našom prípade angličtina a nemčina, sa používa nielen na hodinách cudzieho jazyka, ale aj na hodinách matematiky, prírodovedy, telesnej výchovy, občianskej náuky, výtvarnej výchovy či dejepisu.
Cieľom je oboznamovať sa s pojmami daného predmetu v cudzom jazyku, to znamená:
- prepojiť cudzí jazyk s praktickým životom,
- dosiahnuť ( vo vyšších ročníkoch) bežnú komunikačnú úroveň v cudzom jazyku.
Pomer používania materinského a cudzieho jazyka na hodinách s metódou CLIL môže byť rôzny. Cieľom nie je ,,zaťažovať“ deti celých 45 minút neznámou a ťažkou terminológiou, ale hravou a zábavnou formou opakovať určené i neznáme pojmy, napr: 30% z vyučovacej hodiny učiteľ venuje nejazykovému predmetu a zvyšok osvojovaniu si jazyka alebo naopak. Dôležité je, aby na hodine boli zastúpené obe zložky vzdelávania (nejazykový obsah aj cudzí jazyk). Výhodou je, že na danej vyučovacej hodine sú žiaci rozdelení do dvoch skupín tak ako na hodinách cudzieho jazyka a učiteľ má možnosť pracovať s menším počtom detí, čo zvyšuje efektivitu vyučovacej hodiny.
V prvom ročníku vyučujúca zavádza na hodinách matematiky a prvouky pojmy v cudzom jazyku po 10 minút a deti hravou formou načúvajú, opakujú, tancujú a spievajú.
V druhom ročníku pokračujú žiaci prostredníctvom metódy CLIL vo výučbe matematiky.
Vyučovanie prírodovedy je v treťom ročníku náročnejšie, keďže je na tento predmet určená len jedna hodina v týždni. O to zábavnejšia býva, keď je spojená s výtvarnou výchovou a projektovým vyučovaním. Zaujímavými sa javia témy o človeku a zvieratách, ktoré sú deťom najbližšie.
V januári 2014 sme metódu CLIL začali aplikovať aj v 5.ročníku na hodinách dejepisu a občianskej náuky, kde pracovným jazykom bol nemecký jazyk a tieto predmety boli vyučované učiteľkami nemeckého jazyka.
V školskom roku 2017/2018 máme na II. stupni dve triedy, 8.A a 9.A, kde prepájame obsah nejazykových predmetov dejepisu a občianskej náuky s nemeckým jazykom. Trieda 9.A je už piaty rok súčasťou štátneho experimentu. Tento školský rok končíme s projektom experimentálneho overovania ,,Metodika CLIL v nižšom sekundárnom vzdelávaní“, no metódu CLIL budeme i naďalej aplikovať vo vyučovaní.
Naše výsledky dokazujú, že žiaci v týchto triedach dosahujú lepšie výsledky v ústnom i písomnom prejave, v počúvaní a v čítaní s porozumením.
Ako hovorí odborníčka, pani Pokrivčáková : ,,Pri dobre zvládnutom vyučovacom procese takéto spojenie vedie k intenzívnejšiemu rozvoju kognitívnych funkcií, teda žiak dosahuje lepšie výsledky v nejazykovom predmete aj v cudzom jazyku.“ (POKRIVČÁKOVÁ, S.: Obsahovo integrované učenie sa cudzieho jazyka (CLIL) na 1.stupni ZŠ)
Nám sa darí dosahovať výborné výsledky, o čom svedčia úspechy našich žiakov i absolventov. O jazykových zručnostiach a komunikačných schopnostiach sa presviedčame neraz aj vďaka medzinárodným projektom, ako sú Erasmus+, Educate Slovakia a podobne, do ktorých sa škola úspešne zapája.
Na záver by sme už len dodali, že pri používaní metódy CLIL stopercentne platí, že čím viac vnemov žiak pri učení sa zapojí, tým viac sa naučí.
