BANSKÁ BYSTRICA. Je to dlhodobý problém, ktorý trápi všetky väčšie mestá. Výnimkou nie je ani Banská Bystrica.
Reklamné stavby mesto eviduje a priebežne aktualizuje v Geografickom informačnom systéme (GIS). Hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková informovala, že na celom území Banskej Bystrice má desať najväčších reklamných spoločností približne 770 bilboardov, backlightov, bigboardov, citylightov či reklamných plachiet.
"Z tohto počtu reklamných stavieb je len približne 240 umiestnených na mestských pozemkoch. Hoci je jednoznačným cieľom vedenia mesta vizuálny smog v Banskej Bystrici znižovať, samospráva deklaruje, že s odstraňovaním reklamných stavieb má problém," doplnila s tým, že najväčším kameňom úrazu je nedostatočná legislatíva a takmer žiadna podpora zo strany štátu a odvolacích orgánov.
Dodala tiež, že umiestnenie reklamných stavieb rieši nový územný plán a odborné útvary postupujú striktne v zmysle týchto regulatívov a zásad. Územný plán delí mesto z hľadiska regulácie a vhodnosti reklám na päť zón, kde je možné umiestňovať jednotlivé druhy reklamných stavieb. Najvoľnejšia regulácia je v priemyselných zónach, naopak, najprísnejšia v centre mesta. "Platí tu v podstate absolútny zákaz umiestňovania reklamných stavieb, ktorých najväčšia informačná plocha presahuje tri metre štvorcové," informovala
V neposlednom rade ide o zónu III. ̶ obytné zóny a rekreačné územia, v prípade ktorých územný plán výrazne obmedzuje umiestňovanie reklamných stavieb z hľadiska plošnosti a vzdialenosti.
Chcú sa stretnúť s reklamnými spoločnosťami
„Všetky reklamné stavby na území mesta povoľujeme ako dočasné s tým, že ich obnova sa už riadi podľa nového územného plánu. Mesto v zásade, okrem výnimiek, nepovoľuje žiadne nové reklamné stavby. Tým, ktorým sa skončila platnosť už nebude predĺžená a bude navrhnuté ich odstránenie. Aj keď sme od roku 2017 až k dnešnému dňu vydali takmer 400 rozhodnutí o zamietnutí reklamných stavieb a ďalších 100 máme v procese, reklamné spoločnosti sa pravidelne odvolávajú na nezákonnosť. Preto sa s nimi chceme v najbližšej dobe stretnúť a dohodnúť sa aspoň na čiastočnom znížení počtu ich zariadení z územia mesta,“ objasňuje primátor Ján Nosko.
Problémom, s ktorým sa mesto musí vysporiadať je aj umiestňovanie reklamných stavieb na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho majetku. Platnosť zákona nahráva súkromným vlastníkom. Preto sa samospráva snaží opakovane komunikovať s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Stredoslovenskou správou ciest i Vodohospodárskym podnikom a upozorňuje ich na to, aby tiež postupovali v zmysle platného územného plánu a rešpektovali ho.
„Kľúčovým problémom je nedostatočná legislatíva, ktorú je potrebné zmeniť. Prevádzkovatelia reklamných stavieb totiž využívajú všetky zákonné možnosti na spochybňovanie až zrušenie rozhodnutí mesta. Odstraňovanie reklamných stavieb je komplikované. Aj v navrhovanom Stavebnom zákone štát namiesto podpory odstraňovania nelegálnych reklám chce kompetencie povoľovania nových reklamných stavieb presunúť zo samospráv na tzv. stavebných inšpektorov. Mestá sú tak odsúvané na druhú koľaj. Aj prostredníctvom ZMOS-u či zasadnutí K 8 sa snažíme podávať návrhy na to, ako proti vizuálnemu smogu v mestách čo najefektívnejšie bojovať,“ objasňuje vedúci stavebného odboru Ján Barič.
