BANSKÁ BYSTRICA. Takmer tridsať rokov si v sídliskovom prostredí na Tulskej ulici budujú mravce lesné svoje mravenisko. Vlani však mravenisko poškodili pri budovaní chodníka a zdalo sa, že je definitívne po ňom.
Vtedy sa však dalo dohromady niekoľko ľudí z Fončordy, ktorí pred zimou nanosili na pôvodné mravenisko ihličie, zazimovali ho a teraz na jar už s radosťou sledujú , ako si ho mravce budujú ďalej. Výhodou totiž je, že obrovská mravčia rodina dokáže prežiť z veľkej časti aj pod zemou a keď má ideálne podmienky, opäť sa nasťahuje do svojich typických kopčekov.
Za peknou myšlienkou stojí rodina psychológa Jána Záskalana, ktorý spoločne s ďalšou rodinou vybudovali pri mravenisku aj malé oddychové miesto. Okolo samotného mraveniska vybudovali jednoduchú drevenú ohrádku a umiestnili sem tabuľku, že tu žije mravec tulský. Tak si ho totiž vtipne pomenovali. „Najprv sme premýšľali, že sem dáme tabuľku s bežnými údajmi o živote mravcov, no napokon sme sa rozhodli poňať to trochu humorne,“ povedal nám s tým, že v mnohých krajinách je bežné, že na sídliskách vznikajú takéto drobné prvky, ktoré nielen oživia priestor, no súčasne spríjemnia ľuďom život a nabádajú ich zamyslieť sa. „Možno je to jedna z možností, ako meniť stereotypy vnímania priestoru a pretvárať ich,“ dodal.
Myšlienka s mravcom tulským sa veľmi zapáčila aj školákovi z Moskovskej Filipovi Henkeľovi, ktorý ho pre nás aj nafotil. „Určite si teraz vyhľadám viac o tom, ako takéto mravce žijú,“ povedal.
A že je ich život mimoriadne zaujímavý, niet pochýb. Veď nie nadarmo sa hovorí, že je niekto usilovný ako mravec. V jednom mravenisku môže žiť aj 800 tisíc mravcov.
Mravcovi dokonca patrí aj rekord vo vzpieraní. Hoci váži len 8 miligramov, dokáže zdvihnúť a preniesť korisť alebo rôzne predmety až 31 ráz ťažšie. So svojím nákladom vyhľadáva najpohodlnejšie cestičky, pričom ale nestráca orientáciu.
