BALÁŽE. Malá, ale vzácna keltská minca, ktorú sa podarilo nájsť pred rokmi na archeologickej lokalite Hrádok neďaleko obce Baláže, začína po 2 tisíc rokoch písať nový príbeh.
Historicky je totiž prepojená nielen s Balážmi pri Banskej Bystrici, ale tiež s Němčicami na Morave, Roseldorfom v Dolnom Rakúsku, či s Nowou Cerkwou v Poľsku. Občianske združenie Magna Historica v spolupráci s obcou Baláže sa teraz snaží nadviazať s týmito mestami a obcami spoluprácu.
Tá by sa podľa regionálneho historika Jozefa Stankovianskeho zo združenia Magna Historica týkala nielen histórie, ale aj kultúry, športu, či turizmu. V najbližších mesiacoch plánujú budúce partnerské mestá navštíviť. Ako prvé majú v pláne Němčice, kde sa táto minca pravdepodobne razila a dávala do obehu. „Po rozhovore s pánom starostom Balážov Jozefom Chabanom a Matejom Vavrekom z občianskeho združenia Naše Baláže máme nádej, že by sa takáto zaujímavá spolupráca mohla podariť,“ dodal.
Príbeh mince, ktorý ožíva nanovo
Hoci striebornú keltskú mincu sa podarilo nájsť nad obcou Baláže už pred rokmi, podľa Jozefa Stankovianskeho určiť jej presnejší pôvod a typológiu sa podarilo až nedávno. „Aj samotní numizmatici, orientujúci sa na toto obdobie, mali problém s jej presnejším datovaním. Až archeologický výskum v Dolnom Rakúsku na centrálnej laténskej lokalite Roseldorf, či vykopávky blízko Němčíc na moravskej Hané a tiež pri Nowej Cerkwi obohatili poznatky o tejto malej keltskej minci,“ doplnil Stankoviansky.
Vďaka týmto nálezom sa podarilo aj presne určiť, že nález mince z obce Baláže klasifikovali ako typ Roseldorf/Němčice II. typ B1.
„V publikácii Tajomstvá malého Hrádku nad Balážmi z roku 2015, kde som publikoval aj informácie o tejto minci, sme ešte o jej predpokladanom pôvode nevedeli,“ dodal.
Čo sa týka mince samotnej, v rámci Slovenska ide podľa neho o vzácny nález: „Archeológ Radoslav Čambal zo Slovenského národného múzea napríklad uvádza, že na západnom Slovensku sú známe len tri lokality, kde boli podobné mince nájdené. Jedná sa o hradisko Molpír pri Smoleniciach, pri Plaveckom Podhradí a Zohore. Výskyt tejto mince na hornom toku rieky Hron je teda určite raritou a poukazuje na obchodné prepojenie celej oblasti Rakúska, Moravy, Poľska a Slovenska už v 2. storočí pred Kristom,“ doplnil Jozef Stankoviansky.
Ku Hrádku nad Balážmi dnes vedú dva náučné chodníky – jeden smerom od Seliec, druhý od Balážov. Kelti žili na hradisku približne od 3. storočia pred Kristom po 2. storočie po Kristovi.
Od 30. rokov 20. storočia sa výskumu na Hrádku zúčastnilo viacero archeológov, ktorí tu našli pozostatky lužickej a púchovskej keramiky, ale tiež stopy po germánskom osídlení. Tiež boli nájdené železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, ale tiež z obdobia sťahovania národov a stredoveku.
