BANSKÁ BYSTRICA/ DONOVALY. Od najnovších poznatkoch o hepatitíde typu E (HEV), cez možnosti medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, až po diskusiu o možnostiach znížení rizika infekcie HEV konzumentov infikovaného bravčového mäsa a výrobkov z neho, sa nedávno zaoberal workshop v holandskom Amsterdame, na ktorom sa zúčastnila aj odborníčka z oblasti epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Jana Kerlik.
„HEV je celosvetovo najčastejšou príčinou akútnej hepatitídy. WHO odhaduje ročne 20 miliónov HEV infekcií a 55 000 úmrtí súvisiacich s touto infekciou. Tieto čísla sa vzťahujú na rozvojové krajiny, nie na rozvinuté krajiny vrátane Európy.
Problémom je nedostatočne tepelne spracované bravčové mäso
Napr. v Anglicku a niektorých krajinách Európy ide o najčastejší typ akútnej hepatitídy a počet prípadov naďalej narastá. V Európe bolo za ostaných 10 rokov hlásených viac ako 21 000 akútnych klinických prípadov HEV vrátane 28 úmrtí s 10 násobným vzrastom počtu prípadov. Veľká väčšina prípadov je autochtónneho pôvodu. Napriek tomu HEV ostáva v európskych krajinách poddiagnostikovaná, najmä z hľadiska nedostatočnej informovanosti u odbornej verejnosti“ konštatuje MUDr. Kerlik.
Dodáva, že genotyp 1 a 2 HEV sa prenáša ako hepatitída typu A fekálno-orálnou cestou (napr. pitím fekálne kontaminovanej vody). Tieto dva genotypy HEV zapríčiňujú sporadické prípady a epidémie v rozvojových krajinách (Afrika, Ázia). Naopak, genotyp 3 a 4 HEV sú typické pre rozvinuté krajiny (Európa, Severná Amerika, Nový Zéland, Japonsko). Ako zoonózy sa prenášajú na ľudí primárne z infikovaného mäsa ošípanej a diviakov.
Hlavným dôvodom infekcie je nedostatočne tepelne spracované bravčové mäso. HEV sa môže prenášať aj aerosólom z fekálií, znečistenou vodou fekáliami (zelenina, lesné ovocie, mušle, kúpanie v znečistenej vode), či priamym kontaktom.
Stúpajúci trend výskytu
Problém s týmto ochorením a jeho každoročný vzrast potvrdili aj minulotýždňové 44. Hepatologické dni na Donovaloch. Konštatovala to vo svojej prednáške aj vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Mária Avdičová. Podľa štatistík z rokov 2013-2017 sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej hranici od 25 do 65 rokov a vyššie.
Odborníci tiež konštatovali, že z celosvetového pohľadu ide o najrozšírenejšiu hepatitídu so stúpajúcim trendom výskytu. Genotyp VHE šíriaci sa v Európe sa vyskytuje u domácich zvierat, najmä ošípaných (85,5% séroprevalencia) , ale aj u diviakov. Šíri sa alimentárnou cestou (nedostatočne tepelne upravené mäso, manipulácia so surovým mäsom a následne nedostatočná hygiena rúk). Počas virémie (prítomnosť vírusov v krvi) sa môže preniesť pri transfúzii krvi a krvných derivátov . MUDr. Avdičová upozornila, že genotypizácia kmeňov vírusu HE sa v SR nevykonáva, že pre európsky genotyp nie je k dispozícii očkovacia látka a že z typologického hľadiska sú v SR veľké rozdiely medzi krajmi.
„ Pre verejné zdravotníctvo zo záverov tohto stretnutia odborníkov vyplývajú závažné úlohy. Odporúčame zaviesť stanovenie VHE do rutinnej diagnostiky VH a hepatopátií (poškodenie pečene). V epidemiologickej anamnéze bude úlohou dôkladne zisťovať faktory prenosu ale tiež cestovateľskú anamnézu, zaviesť stanovenie genotypov VHE a zvážiť vyšetrovanie darcov krvi na protilátky proti VHE. Edukačnú intervenciu obyvateľstva by sme mali zamerať na dodržiavanie osobnej hygieny pri práci s mäsom a dostatočná tepelná úprava mäsa“, konštatovala k téme MUDr. Avdičová.
