BANSKÁ BYSTRICA. V napätej atmosfére včera predstavili zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku obyvateľom Banskej Bystrice projekt protipovodňových opatrení. Ten už má všetky potrebné stavebné povolenia a verejné obstarávanie je pred ukončením.
Stavať by sa malo začať už koncom roka, pričom dĺžku trvania výstavby odhadujú vodohospodári na 28 mesiacov. Ide o rozsiahlu investíciu s predpokladanými nákladmi 32 miliónov eur, vodohospodári túto sumu získali na základe vlani podanej žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Kvalita životného prostredia. Konkrétna suma však vzíde z verejnej súťaže.
Hnevajú sa, že im projekt predstavili po funuse
Obyvatelia mesta, ktorí sa verejnej prezentácie zúčastnili, však kritizovali predovšetkým fakt, že k predstaveniu projektu prišlo až v čase, keď už je o všetkom rozhodnuté. Miestami sa dokonca ozval aj piskot. Milan Žiak, riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku – odštepný závod Banská Bystrica oponoval, že do procesu mohla verejnosť vstupovať a uplatniť si pripomienky v rámci celého povoľovacieho procesu. „Do bodky sme naplnili legislatívu,“ povedal riaditeľ.
To však viacerí účastníci prezentácie označili za nedostatočné. „Tvrdíte, že idete chrániť naše majetky a zvyšovať ich hodnotu. Nemali ste však potrebu opýtať sa obyvateľov, či sa im takéto riešenie páči?“ – opýtala sa obyvateľka mesta Andrea Štulajterová. Ďalšej z obyvateliek sa nepozdávalo, že včera sa malo hovoriť o niečom, čo už je schválené.
Niektorí diskutujúci zas hovorili o zabetónovaní Hrona, o výraznom zásahu do charakteru mesta, prípadne kritizovali plánovaný výrub viac ako 300 stromov.
Tvrdia, že projekt dostatočne neodkomunikovali
Mestský poslanec Milan Lichý, ktorý je aj členom komisie pre územný rozvoj tiež nepovažuje za dostatočné, ako vodohospodári komunikovali tento projekt s obyvateľmi mesta. „Práve vzhľadu mesta a jeho obyvateľov sa tento projekt dotkne najvýraznejšie, preto sa to podľa mňa celé podcenilo. Je veľkou chybou, ak sa koná diskusia na konci a nie na začiatku,“ povedal. Podľa neho nielen obyvatelia, ale ani poslanci a členovia komisie pre územný rozvoj nemali k tomuto projektu dostatok informácií.
Obyvateľ Stanislav Mika zas kritizoval skutočnosť, že sa vôbec nebral do úvahy starší projekt viacúčelového tunela popod Urpín, ktorý sa v minulosti spomínal ako jedno z protipovodňových riešení. Ten by bol podľa neho nielen vzhľadom nezaťažil mesto, no súčasne by sa tu dalo počítať aj s ekonomickou návratnosťou. Podľa riaditeľa Milana Žiaka bol však takýto projekt príliš ekonomicky náročný a preto bol hneď na začiatku zamietnutý. „Riešenie, ktoré sme predstavili, je jediné technicky a ekonomicky schodné,“ dodal s tým, že vybudovaním systému protipovodňových opatrení sa zvýši ochrana a tým aj cena nehnuteľností predovšetkým v inundačnom území Hrona.
Mesto v minulosti postihlo podľa neho viacero povodní, tou najhoršou bola povodeň v roku 1974, kedy prišlo k zaplaveniu údolnej časti mesta. Podľa investičného riaditeľa spoločnosti Andreja Liptáka konzultovali všetky technické a vizuálne záležitosti protipovodňového riešenia s architektmi mesta. V súčasnosti majú 19 právoplatných rozhodnutí na 141 stavebných objektov.
Protipovodňové opatrenia sú na spadnutie, obyvateľom chýbajú informácie Čítajte Takmer 6 kilometrov
Protipovodňová ochrana má ísť cez celý intravilán mesta na úseku takmer šesť kilometrov, obojstranne po obidvoch brehoch Hrona. Technické riešenie volili podobné tomu, ktoré je v Bratislave. Vodohospodári vybudujú podzemné tesniace steny, na ktoré umiestnia protipovodňové múriky. Pre prípad vysokých prietokov tam budú umiestňovať mobilné hradenia.
Banskobystrický primátor Ján Nosko hovorí, že zo strany mesta sa snažili poskytnúť vodohospodárom súčinnosť, ale aj no na strane druhej pripomienkovali niektoré technické riešenia tak, aby projekt korešpondoval so zámermi mesta. Ide napríklad o výstavbu cyklotrás, či rekreačné využitie niektorých častí pri Hrone.
