Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Mestský park v Banskej Bystrici, ktorý je od roku 1994 národnou kultúrnou pamiatkou, by mal prejsť revitalizáciou. Vďaka nej by sa mal zmeniť na príjemné a bezpečné miesto pre relax, šport, ale aj kultúrno – spoločenské aktivity.
Začiatkom tohto týždňa sa uskutočnila verejná diskusia k projektu, na ktorý by mesto chcelo čerpať nenávratné finančné prostriedky. O tom či projekt bude alebo nebude v tejto podobe prijatý, rozhodnú v závere júna mestskí poslanci.
Pamiatkari vidia návrh pozitívne
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová na diskusii označila návrh za pozitívny príklad obnovy, pričom ich úrad podľa nej stanovil jasné mantinely pre architektov. „Treba si uvedomiť, že ide o osobitý typ národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je zhmotnením viacerých pamiatkových hodnôt, predovšetkým však ide o dielo krajinnej architektúry,“ dodala. Park začali budovať v roku 1896. Podľa primátora Jána Noska má Banská Bystrica šancu mať do budúcnosti park, ktorý bude dôstojným pokračovateľom hodnôt, ktoré vytvorili naši predkovia, no súčasne sa stane miestom relaxu pre všetkých a bude odrazom potrieb súčasníkov.
Riaditeľka pamiatkarov dodala, že striktne trvali na urbanistickej dispozícii parku tak, aby sa zachovala jeho originalita a autenticita. Podľa architekta Pavla Mesároša z M-Projekt sa pri svojom návrhu nesnažili vrátiť park do 19. storočia, ale hľadali prieniky s historickou dokumentáciou, aby mohli návrh adaptovať na súčasné pomery.
Otázniky nad návrhom
U časti diskutujúcich sa však nestretlo s pochopením predovšetkým riešenie centrálneho priestoru, ktorý má nahradiť súčasný altánok novým, modernejším riešením s pódiom a javiskom. Podľa viacerých diskutujúcich však pôsobia prvky tohto centrálneho priestoru príliš moderne a nezapadajú do koncepcie historického parku.
Ako predstavili autori návrhu, nový centrálny priestor by mal byť vhodný pre kultúrne využitie rôzneho typu, keďže súčasný altánok postavili v 30. rokoch 20. storočia pre vystúpenia dychových hudieb a dnes už nezodpovedá požiadavkám pre organizovanie kultúrnych podujatí.
Nový návrh vychádza z pôvodného tvaru, je však väčší, zložený z viacerých častí a má viac funkcií.
Jediný dláždený priestor je plánovaný práve pod týmto priestorom, chodníky v parku by mali byť urobené z mlatu – prírodného materiálu. Podobne aj pódium a javisko by mali byť kombináciou kovu a dreva.
V areáli parku by mala vzniknúť voľnočasová pohybová zóna a ihrisko pre deti.
Promenádu by mali doplniť stromy s efektom kvitnutia a s takzvaným jesenným efektom. Keďže nosné aleje podľa krajinného architekta Martina Kolníka vekovo dosluhujú, približne z jednej tretiny ich bude potrebné nahradiť, pričom by malo ísť o etapovitú výmenu.
Ľuďom chýbajú v projekte pôvodné prvky, napríklad aj vtáčia fontána
„Ak je park kultúrnou pamiatkou, malo by sa myslieť aj na prvky, ktoré v ňom boli zastúpené, prípadne sa ešte aj zachovali,“ povedal jeden z diskutujúcich. Bola to napríklad aj fontána, ktorú deti z Fortničky nazývali vtáčia. Ako v diskusii na sociálnych sieťach napísala jeedna z duskutujúcich, slúžiť mala na pitie a kúpanie práve pre operencov. Tvorilo ju akoby malé jazierko, do ktorého natekala voda z vázy, ktorú držala na pleci ženská postava, sediaca nad fontánou.
Obnovy by sa mala dočkať aspoň známa socha Karola Dúbravského z roku 1965 Matka s dieťaťom, ktorá je roky v havarijnom stave. Jej zreštaurovaný originál by však mal skončiť podľa pamiatkarov zrejme v depozite, zatiaľ čo v parku by ju mala nahradiť kópia, čo sa tiež niektorým diskutujúcim na sociálnych sieťach nepozdáva. „V parku je príliš veľa nových a moderných prvkov a primálo pôvodných,“ tvrdia viacerí diskutéri.
Otvorený list primátorovi
Odpoveďou na prezentáciu projektu je aj otvorený list banskobystrického hudobníka Róberta Ragana vedeniu mesta, pod ktorý sa už podpísalo ďalších 36 obyvateľov mesta a je stále otvorený.
Signatári majú k návrhu dve zásadné výhrady. Tou prvou sú pomerne výrazné zmeny, týkajúce sa výsadby stromov a zelene v parku. Malo by ísť napríklad o avizovanú výmenu vysokých stromov v parku za nižšie, či postupnú výmenu stromov v jednotlivých alejách v časovom horizonte viacerých rokov.
„V konečnom dôsledku by takýmto riešením došlo postupne k výrubu väčšiny stromov v celom parku, zmenili by sa ich rozmery, zloženie aj rozmiestnenie, pričom na viacerých miestach by pravdepodobne stromy v porovnaní s dnešným stavom ani neboli umiestnené, čo je evidentne vidieť aj na predloženej dokumentácii k projektu,“ upozorňujú signatári.
Viacerí predstavitelia verejnosti sa podľa nich snažili v priebehu diskusie upozorniť projektantov na dôležitú funkciu parku ako nástroja na zlepšenie klimatických podmienok v meste, keďže práve veľké stromy a ich veľký počet v ňom pomáhajú udržiavať v horúcich mesiacoch roka nižšiu teplotu a podstatne prijateľnejšie podmienky na relax, pre ktoré je park v týchto mesiacoch.
„Je veľmi dôležité podotknúť, že na stretnutí verejnosti k téme revitalizácie parku 31. mája sa prizvaný pracovník organizácie ZAaRES, ktorá má na starosti údržbu Mestského parku jasne vyjadril, že po nedávnom odstránení vyše 120 chorých a poškodených stromov sú terajšie dreviny v poriadku a nie je dôvod na výrub ďalších stromov, ani sa neplánuje ich odstránenie z bezpečnostných dôvodov,“ upozorňuje v liste Róbert Ragan.
Druhým bodom, na ktorý v liste poukazujú, je aj centrálna časť parku, konkrétne nový návrh, nahradzujúci doterajší altánok: „Tento nový návrh prakticky všetci diskutujúci zhodnotili po architektonickej a estetickej stránke ako nevhodný, roztrieštený a pôsobiaci agresívne, s tým, že navrhovali buď zotrvať pri pôvodnom altánku, alebo vypracovať nový návrh, ktorý by nepôsobil rušivo a viac stmelil centrálnu časť,“ doplnili.
Primátora preto signatári požiadali, aby navrhovaný projekt v súčasnej podobe nepredložil na schválenie, ale za pomoci nezávislých odborníkov sa mesto pokúsilo o hľadanie vyhovujúcejšieho riešenia obnovy.
