BANSKÁ BYSTRICA. Diamantový dobývací priestor na pobreží Namíbie je z pochopiteľných dôvodov prísne strážený. Nik nepovolaný sa sem nedostane. V ten prelomový deň v roku 2008 chodil po púšti blízko pobrežia geológ, ktorý mal pred sebou množstvo práce. V horúcom piesku však o niečo zakopol. Najprv tomu nevenoval pozornosť. Myslel si, že iba zavadil o kameň, obalený pieskovým nánosom.
Zvláštny tvar predmetu však predsa len pritiahol jeho pozornosť. Zohol sa a začal ho čistiť od piesku. Toto nebol obyčajný kameň. Pod nánosom piesku sa na ingote v tvare polgule objavil zvláštny morský trojzubec. Čo by to mohlo byť? Ani samotný geológ ešte netušil, že ide o medený ingot s puncom Antona Fuggera a že práve objavil niečo mimoriadne hodnotné, čo povedie k ďalšiemu prelomovému objavu.
K nájdeniu ďalších ingotov a neskôr aj torza lode Bom Jesus, ktorá pred pol tisícročím záhadne zmizla. K jej objaveniu však ešte viedla veľmi dlhá a technicky náročná cesta, keďže torzo lode pochovala lagúna a hrubý nános morského piesku. Loď ležala pochovaná v púštnom piesku, kam kedysi siahalo more a lagúna.
S bystrickou meďou na palube
Úrad portugalského kráľa posielal od 16. storočia do východnej Indie svoju obchodnú flotilu. Púť lodí zväčša kopírovala prvú trasu moreplavca Vasca de Gamu. Cesta tam trvala pol roka, rovnako dlho to trvalo späť.
Námorníci tak boli od svojich rodín odlúčení rok. Na otvorenom mori pritom na nich striehli mnohé nástrahy, na tieto dlhé púte však vysielali najskúsenejších námorníkov . Síce s problémami, ale do domovského prístavu sa takmer všetky lode vždy vrátili. V roku 1533 sa však jedna zo zaoceánskych plachetníc, nazvaná Bom Jesus – Dobrý Ježiš nevrátila. Loď naplnená zlatom, slonovinou a medenými ingotami z bystrickej a ľubietovskej medi smerovala do jedného z prístavov na pobreží Indie.
Podľa všetkého sa v prudkej búrke dostala ďaleko od svojho kurzu a pokúsila oboplávať južný cíp Afriky. Nakoniec stroskotala na diamantovom pobreží dnešnej Namíbie a dlhých 500 rokov sa o jej osudoch nevedelo nič. Prikryla ju slaná voda a piesok. Až neskorší objav vraku, ktorý sa považuje za jeden z najvýznamnejších v histórii ukázal, že viezla na palube nielen zlato a cenné predmety, ale tiež niekoľko ton medených ingotov, vyrobených z kvalitnej bystrickej medi. Hoci morské organizmy sa do väčšiny predmetov z lode za 500 rokov dokonale zahryzli, bystrická meď zostala takmer neporušená.
Bystrická medená sláva vo svete
Pre Banskú Bystricu bol objav lode prelomovým momentom. Táto veľkolepá udalosť sa dočkala počas vlaňajších Dní mesta po prvý krát skutočného vzkriesenia aj vďaka vynikajúcemu scenáru Petra Danáša. Možno až v tom okamihu si Banskobystričania uvedomili, že slávny vrak viezol nielen ich meď, ale aj kus ich histórie.
Historik a mestský poslanec Vladimír Sklenka hovorí, že nájdenie vraku Bom Jesus na pobreží Namíbie jednoznačne dokázalo celosvetový význam banskobystrickej medi. „Vrakov sa našlo niekoľko, ale väčšina bola vylúpených a prázdnych. Práve vrak lode Bom zdôraznil význam medi a tým aj význam medeného mesta Banská Bystrica vo svetovej histórii,“ dodáva.
Potvrdilo to podľa neho súčasne aj význam Banskobystrického mediarskeho podniku z rokov 1495-1546 ako celosvetovo významného. „Banskobystrický mediarsky podnik bol základom Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá stála za bohatstvom rodín Thurzovcov a Fuggerovcov a vytvorila najbohatšieho človeka histórie Jakuba Fuggera z Augsburgu,“ hovorí historik.
