Keď sa spätne vrátime k víťaznému zápasu, v ktorom ste prehrávali 0:3 po prvej tretine, utkvel vám v hlave až doteraz?
– Bola to pre mňa zatiaľ najťažšia skúsenosť. Už v treťom zápase nám chýbalo 80 sekúnd k titulu. Bál som sa, že chalanom to ostalo v hlavách, tak sme si povedali, že sa nič nedeje, ale odľahčili sme to až príliš. Po prvej tretine som v kabíne kričal zatiaľ asi najviac v kariére, málokedy to vôbec robím. Vnútorne si totiž hráči prestali veriť, čo ma hnevalo. Prehra po dobrom výkone by ma nehnevala. Krik napokon pomohol k dosiahnutiu cieľa.
Všetko ale skončilo hepyendom. Ako vnímate zisk titulu s odstupom času?
– Po čase sa nad ním viac zamýšľam, že je naozaj neuveriteľný a naše mená z pohára už nik nedá dole. Stačilo pár maličkostí, aby sme nevyhrali. Ak by Diplomati vo štvrtom zápase dali štvrtý gól, možno by sme posledný zápas prehrali. Po jeho zisku sme 5 dní vkuse oslavovali. O 20 rokov, keď bude mať za sebou EUHL štvrťstoročnú existenciu, bude sa brať titul majstra úplne inak. Chceme vyhrať viac titulov a aj budúci rok ho obhájiť. Cítim však, že žiaden z nich nebude ako prvý. Ja som sa obával, že ho nikdy nezískame, no teraz mi padol kameň zo srdca.
Čakanie UMB od jej prihlásenia do EUHL trvalo 4 roky. Liga sa každým rokom rozširuje, bol by vstup do nej teraz náročnejší?
– To aj je z roka na rok. Pred štyrmi rokmi bolo menej tímov, čo si žiadalo menej cestovania a peňazí. Minimálne je potrebné zaručiť, že odohráte zápasy. Dôležitá je zmluva s univerzitou a vybaviť základné veci ako fotografa či človeka na články. Zápasy sa musia nahrávať, na čo by sa malo viac dbať, my to tak máme.
Keďže hovoríme o univerzitnom hokeji, kde neexistuje draft či prestupy, ako prebieha zhotovovanie kádra pred sezónou?
– Ak je nejaký z hráčov na škole 5 rokov, máte ho istého ako súčasť kádra. Samozrejme, niektorých sme po dvoch rokoch stiahli preč, lebo nestíhali výkonnostne. Po majstrovskej sezóne viem povedať, že káder je na 70 % hotový. Čakáme na nové mená. Na katedru telesnej výchovy a športu sa prihlásilo 20 ľudí na špecializáciu ľadový hokej, ktorú sa nám podarilo tento rok otvoriť. Príde k nám viac hokejistov a chceme si ich pozrieť na ľade počas leta. Ak vidíme potenciál, necháme si ich. Ak majú limity, nemôžeme ich zobrať, hoci to veľmi chcú. Šťastie máme v tom, že sa nám nikdy nestane sa, že po sezóne polka mužstva odíde, ako v prípade extraligistov.
S mužstvom ste ako učiteľ na UMB v kontakte stále aj ako s vašimi študentmi. Máte k nim priateľský alebo autoritatívny vzťah?
– Snažím sa k nim byť ľudský a nájsť si cestu ku každému hráčovi. Prvá sezóna bola viac kamarátska, iba sme sa hrajkali. Po štyroch rokoch je to inak. Držíme si od seba istý odstup, ale fungujeme na ľudskej báze. Mne to totiž u iných trénerov vždy chýbalo a aj toto považujem za jeden z faktorov úspechu. Hráčov učíme, aby neboli len dobrými hokejistami, ale aj ľuďmi a osobnosťami, aby to videl každý, kto sa na nás príde pozrieť. Hráči musia dodržiavať pravidlá a som v tom rázny. Niektorí ma nazývajú malý Napoleon, taký som ale iba v istých veciach. Učím ich, aby robili veci naplno alebo vôbec.
Banská Bystrica je hokejovým majstrom pre rok 2018! Postarali sa o to študenti (+HLASY) Čítajte Dokážu sa venovať naplno štúdiu a profesionálnemu športu zároveň?
– Keď chcete byť úspešní, musíte vedieť robiť veci pod tlakom. Nie pod profesionálnym ako bežní hokejisti, ktorí môžu po zlom výkone prísť o prácu. Tu si musia hráči vedieť skĺbiť školu s tréningami. To ich čaká aj v živote. Škola je ten pekný život, v práci budete mať tlak od šéfa alebo svoj vlastný v prípade podnikania. Ak sa niekto z hráčov na to necíti, dám mu 1-2 dni oddych. Nemám však rád, ak niekto nepríde na tréning kvôli skúške alebo naopak. Momentálne sme jediný tím, ktorý má učiteľa a trénera v jednom, čiže im viem v istých veciach pomôcť a vidím aj, ak sa im v niečom nedarí.
Vieme, že študentský život je z veľkej časti o zábavách, na ktorých nechýba alkohol. Zvyknete svojim hráčom zakazovať jeho požívanie v niektorých situáciách?
- Samozrejme, uvedomujeme si, že je to univerzitná liga a máme mladých chlapcov a zábava patrí k štúdiu, ale učíme chlapcov, aby vedeli kedy, si môžu trošku vyhodiť z kopýtka. Snažíme sa aby pochopili, že každý zápas a každý bod je dôležitý, ak chceme byť úspešní. Každým rokom pravidla sprísňujeme aj v tejto oblasti, ale, samozrejme, vieme kedy poľaviť. Ja sa snažím chlapcov motivovať tým, že pitie patrí k oslavám, vtedy to lepšie chutí a mohli si to tento rok naozaj vychutnať (smiech).
Dostane hokejista po dobrom výkone či zisku titulu aj nejakú študentskú odmenu ako napríklad odpustenie skúšky alebo štipendium?
– Na odpustenie skúšky nemáme dosah, no ani by sme to nežiadali. Verím, že vyučujúci sa pozerajú na hráčov inak. Aj to, že majú individuálny študijný plán, im veci uľahčuje. Od rektora štipendium za víťazstvo dostali, ale to aj minulý rok za striebro. Náš cieľ je, aby mali štipendiá celoročne či internáty zdarma. To je našou víziou do budúcnosti, aby sa mohli viac venovať škole a ešte viac aj hokeju.
Keď sme už pri financiách, darí sa univerzite vykrývať finančné náklady na hokej?
– Náš rozpočet tvoria 3 časti. Máme podporu mesta, ktoré je rado, že mu robíme reklamu, keďže do Bystrice sa prídu pozrieť zahraniční študenti, ktorí by sa sem inak možno nedostali. Druhou je univerzita, náš rektor a katedra vidia v hokeji veľký potenciál a snažíme sa robiť veci tak ako v Amerike, aby k nám chodili študenti kvôli hokeju. Poslední sú súkromní partneri, od ktorých nepotrebujeme až tak veľa peňazí, keďže neplatíme hráčov ako profesionálne tímy. Dostávame od nich od 100 do 3000 € alebo sa snažíme o priamy sponzoring, aby nám zaplatili moderný štatistický program alebo brúsku. Sami pritom vidia, že peniaze sa nestratia a sú použité správne.
Po zisku titulu sa spomínala výstavba vlastného štadióna. Existuje už základná predstava o ňom?
– Nie sme v tom naivní a ja verím, že by mohol stáť do 10 rokov. Máme svoj cieľ a prebehli rokovania s vedením. Máme vyhliadnutý pozemok a cez univerzitu či európske fondy by sa to isto dalo zrealizovať. Žiadna európska univerzita nemá svoju halu. Mohol by to byť zároveň stánok reprezentácie EUHL a slúžil by aj pre účely amatérskych hokejistov. Rovnako by slúžil aj na výučbu korčuľovania a špecializácie ľadový hokej.
Ako sme spomínali, liga sa stále rozširuje, koho by ste radi videli ako ďalšieho účastníka?
– Privítal by som Nitru, ktorá sa uchádza o členstvo a bol by som rád za Viedeň, ktorá je dlho nalomená k účasti. Určite by som bol rád za viac tímov z Poľska ako Krakov či Varšavskú univerzitu, ktorá má potrebné kapacity.
Zostanete ako tréner pri UMB aj naďalej alebo máte vo vyhliadke iné ambície?
– Chcem ostať určite vo vedení klubu keďže som jeden zo zakladateľov a možno ako budúci riaditeľ určovať ďalší smer klubu s mojimi kolegami a pomáhať so zháňaním financií, keď už budeme mať aj vlastný zimák. Rád by som ostal aj pri práci s deťmi, ktorej sa taktiež venujem. Mojou ambíciou je určite sa dostať opäť do reprezentácie EUHL a ísť na Svetový pohár do Kanady či zúčastniť sa svetovej Univerziády v Rusku so svojimi kolegami, keďže to je práve turnaj pre našich hráčov. Mojím osobným cieľom je ešte ísť na rok či dva do NCAA na stáž či pozíciu druhého asistenta a vyskúšať si tú top úroveň univerzitného hokeja. Aj my by sme sa mali do budúcna uberať americkým štýlom.
Banská Bystrica vyriešila otázku ohľadom obrancu. Prichádza posila z Kanady Čítajte Prečo?
– Bol som v Severnej Dakote na zápase NCAA a videl som ich systém, zázemie. Tímy majú vlastné štadióny s kapacitou nad 10000, haly sú vždy plné a lístky drahšie ako na NHL. Tamojší hráči sú vzdelaní, zaujímavým je tu totiž samopovinné štúdium, kde 25 hráčov ide po tréningu do knižnice a všetci študujú. Toto chceme dosiahnuť a pomôcť môžu aj médiá. Od tých vnímame väčší záujem, odkedy sme majstri. Urobila o nás reportáž aj RTVS, ale celkovo to nie je v štádiu, aké si my predstavujeme. Žurnalistika sa sústredí viac na úspechy zahraničných tímov ako zaujímavé dianie na Slovensku. EUHL vznikla na našej pôde a málokto to vôbec vie. Nehovorím, že sa majú robiť veľké reportáže, ale aspoň výsledkový sumár dvakrát za mesiac by bodol. Veď ide o kvalitný hokej, mnoho ľudí to hovorí.
Čím to je, že Američania posunuli univerzitný hokej na top úroveň?
– Trvalo im to desaťročia, my sme iba na začiatku. Majú neuveriteľne prepracovaný systém a pravidlá, ktoré musia dodržiavať, a to podmienky a nerobiť výnimky. EUHL je na dobrej ceste, ale musí byť striktnejšia.
V čom konkrétne?
– Keď sa napríklad povie, že musí byť prenos, tak sa musí urobiť a každý by na to mal dohliadnuť. To je prvý krok. S kolegami a zároveň s dobrými priateľmi Milanom Kyseľom a Marekom Janíkom si dávame záležať aj na maličkostiach a dohovárame všetkým. Celý náš tím od vedenia až po hráčov nosíme napríklad na každý jeden zápas obleky. A ukazujeme aj týmto gestom, že to berieme vážne. A užívame si každý jeden zápasový deň, mal by to byť ako sviatok pre hráčov, nieje to bežný deň.
Mohol by ďalší posun nastať o rok, kedy by mala vzniknúť severská divízia?
– Budúca sezóna bude isto náročnejšia. Ak naozaj vznikne severská divízia a chcú vstúpiť do takejto ligy Švédi či Fíni, musíme si aj my uvedomiť, aké kroky vpred robíme. Opakujem, že tento projekt vznikol na Slovensku a musíme si ho vážiť. O 10 rokov možno pôjdu naši hráči na výmenný pobyt do Štokholmu a naopak. Už teraz máme priemernú návštevnosť 600 ľudí, robia sa výjazdy, pochody či charitatívne akcie. Takýto krok by ligu ešte zatraktívnil a bolo by ľahšie ukázať sa aj pred sponzormi.
Nová sezóna v znamení veľkých návratov Higgsa či Ziga. Poznáme kompletné zloženie trénerskej lavičky Čítajte Vy ste okrem postu trénera UMB aj zakladateľom OPI hokejovej akadémie. Priblížte nám túto činnosť.
– Vždy som chcel mať niečo súkromné pre deti. Ako zväzový tréner som musel robiť veľa vecí podľa pokynov zväzu. Tu mám slobodu. Kto si chce navyše zatrénovať, príde k nám. Nie sme konkurenciou klubu, skôr taký tréningový doplnok. Robíme aj letné kempy a funguje to všade vo svete a vždy by to mal robiť človek zo záujmu a pre deti.
Stihli ste si popri všetkých povinnostiach užiť oslavy titulu?
- Usporiadali sme veľký galavečer a ocenili sme aj sponzorov, každému jednému sme osobne priniesli ukázať titul. Osláv bolo požehnane a teší ma taktiež fakt, že sa o nás natočil ďalší dokument, teraz v troch seriálových častiach a diváci si budú môcť pozrieť na našej facebookovej stránke alebo youtube pod názvom Zlaté Zlato. Rokujeme aj s jednou komerčnou televíziou o zaradení tohto dokumentárneho seriálu do ich programu, ľudia by o nás hneď vedeli viac.
