BANSKÁ BYSTRICA. V posledných týždňoch avizujú obyvatelia z rôznych častí mesta zvláštne nočné zvuky. Je to tak napríklad v Sásovej, či v okrajových častiach mesta ako Kremnička a Rakytovce. Zatiaľ čo obyvatelia Tatranskej ulice identifikovali tento zvuk, pripomínajúci šúchanie hrebeňa o tvrdý predmet ako chriašteľa poľného (nazývaného aj chrapkáč), inde môže ísť napríklad o myšiarku ušatú, či sokola myšiara.
Tieto druhy sa dobre cítia aj v blízkosti obytných zón a nočné zvuky, ktoré môžu niekomu prekážať, trvajú iba dočasne. Upozorňuje na to aj združenie Ochrana dravcov na Slovensku.
„Máj a jún znamenajú pre záchranné stanice najväčší nápor, pracovníci Štátnej ochrany prírody SR i mimovládnych organizácií riešia množstvo podnetov denne,“ hovorí Lucia Deutschová z tohto združenia. Týka sa to nielen podivných zvukov, ale často aj mláďat, na ktoré ľudia natrafia.
„Veľa obyvateľov miest a obcí vie, aký je postup pri náleze mláďat, ktoré v tomto období postupne opúšťajú hniezda. Zdravé a vitálne vtáča bez zranenia najčastejšie stačí vyložiť na konár či plot, preč od vozovky, mimo dosahu psov a mačiek. Vtáčí rodičia sú spravidla nablízku a kŕmia ho,“ dodala.
Dobré rady nad zlato
Ak na balkóne či parapete pristane mladý sokol myšiar, zvyčajne len oddychuje. Prvé dni mimo hniezda sú pre mladé vtáky náročné – učia sa lietať a skoro sa vyčerpajú, obzvlášť v horúcich dňoch. Niekedy naozaj potrebujú pomoc človeka a načerpať sily. Vhodnou voľbou je kontaktovať odborníka, ktorý posúdi konkrétny prípad.
Prvou reakciou je nezriedka okamžitá „záchrana“ – odnesenie mláďatka z miesta nálezu a jeho privezenie do záchrannej stanice či k sebe domov. Ak sú mladé jedince zdravé, tento postup je nesprávny a môže im skôr ublížiť, než pomôcť. Nikto sa o nich totiž nepostará lepšie, ako dospelý pár. Navyše napríklad v prípade spevavcov je ich záchrana náročná a šanca, že prežijú, je nízka,“ hovorí Lucia Deutschová .
Živý budíček
„Sovy myšiarky ušaté vidno aj medzi panelákmi, obsadzujú hniezda vrán či strák na stromoch. Hlasným pískaním volajú mláďatká dospelé sovy, aby ich nakŕmili, spravidla večer a v noci. Každoročne máme telefonáty so žiadosťou, aby sme sovy odniesli, lebo ľudia nemôžu spať,“ doplnila Deutschová s tým, že vždy prosia ľudí, aby boli tolerantní a pískanie vydržali, kým sa sovy osamostatnia a miesto opustia.
Pomôže zatvorené okno, či chrániče do uší, po vyhniezdení poradíme, ako zabrániť obsadeniu lokality na ďalší rok. Absurdné sú prípady, ktoré už poznáme aj na Slovensku, keď ľudia sovám ubližujú: „Keďže ide o chráneného živočícha, za takéto konanie hrozí prísny trest,“ informuje Deutschová.
Čo o nich možno nevieme
- Všetky druhy voľne žijúcich vtákov sú na Slovensku zákonom chránené, okrem mestských holubov.
- Sokol myšiar ani myšiarka ušatá si nestavajú vlastné hniezda. Sovy využívajú hniezda vrán, či strák, sokoly balkóny, výklenky, diery v stene. Oba druhy sú stále početnejšie v mestskom prostredí. Už druhý rok evidujú odborníci panelákové hniezda sokola myšiara, ktoré ľudia nahlasujú cez jednoduchý formulár nawww.dravce.sk/postolka.
- Pískanie myšiarok, ktoré už vyleteli z hniezda a ešte potrebujú pomoc dospelých sov, môže trvať jeden až dva týždne, zriedkavo dlhšie.
- Sokol myšiar aj myšiarka ušatá sú pre človeka nesmierne užitočné druhy, v ich jedálnom lístku sa totiž pravidelne vyskytujú aj hlodavce – nezriedka sú to hraboše i potkany. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje priemerne až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka nám vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia.
- Ak nájdeme zranené mláďa, je potrebné kontaktovať Štátnu ochranu prírody alebo Ochranu dravcov na Slovensku, prípadne inú odbornú organizáciu. Interaktívnu mapu existujúcich záchranných zariadení na Slovensku nájdetetu.
- Informácie v súvislosti s hniezdením vtáctva v mestách, ako aj postup a kontakty v prípade nálezu chráneného živočícha, sú nawww.dravce.sk/prvapomoc.
