BANSKÁ BYSTRICA. Vzácna industriálna pamiatka Medený hámor by raz mohla patriť do vlastníctva mesta, čo je zrejme posledná šanca, ako ju zachrániť.
Hámor pred krátkym časom zaradil Národný komitét Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS)medzi najohrozenejšie pamiatky Slovenska. Problémom záchrany hámra sa zaoberalo aj posledné mestské zastupiteľstvo, poslanci jednohlasne podporili snahu, aby mesto hľadalo cesty na získanie pamiatky do svojho vlastníctva.
Zvýšila by sa nádej pre UNESCO
So záchranou pamiatky by sa vytvorila aj šanca pre zápis Banskej Bystrice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO spoločne s Kremnicou. O tejto šanci sa hovorí už dlho, obe mestá by v týchto snahách figurovali ako lokality, dokumentujúce éru ranej industrializácie na našom území. Zatiaľ čo v Kremnici je pýchou tunajšia mincovňa ako najdlhšie fungujúci podnik na svete, v Banskej Bystrici by mal šancu bodovať podobným spôsobom Medený hámor. No iba v prípade, že by neostal v stave, v akom je už dlhé desaťročia.
Hámor je v súkromných rukách, čo jeho záchranu komplikuje.
Ako na zastupiteľstve podotkla Natália Michalová, jedna z autoriek mapy technických pamiatok Banskej Bystrice, ktorý vznikol v rámci projektu Čierne diery, Medený hámor má ešte stále šancu, že sa stane najzaujímavejšou technickou pamiatkou mesta. Apelovala na poslancov, aby im táto unikátna pamiatka nebola ľahostajná.
Podľa primátora Jána Noska môže tieto snahy komplikovať skutočnosť, že pozemky a objekty hámra nevlastní jeden subjekt.
„Treba doriešiť znalecké posudky, otázku statiky objektov, ako aj cenové ponuky. Bude to náročné po časovej, praktickej stránke aj finančnej stránke, “ konštatoval na zastupiteľstve.
Najvýznamnejšia technická pamiatka
Mestský poslanec a historik Vladimír Sklenka vidí tiež jedinú šancu na záchranu pamiatky v jej odkúpení a hovorí, že hámor je symbolom baníckej tradície mesta. „Medená Banská Bystrica do súčasnosti nesie názov Banská a na jej území sa už žiadne také významné pamiatky spojené s banskou činnosťou nezachovali. Banská a s ňou spojená hutnícka činnosť znamenali rozvoj mesta a zdroj prosperity,“ dodal s tým, že Banskobystrický mediarsky podnik – prvá celoeurópska spoločnosť založená rodinou Fuggerovcov z Augsburgu a rodinou Thurzovcov, zasiahla do svetových dejín produkciou medenej rudy, ktorá sa dostávala do celého sveta loďami z portugalského prístavu Lisabon do Afriky, Indie a Číny.
Pol tisícročia
Medený hámor je druhý najstarší veľkovýrobný podnik na území Slovenska po kremnickej mincovni. Pracoval nepretržite takmer 500 rokov (1496 – 1991). Z rozsiahleho komplexu dnes zostalo len jadro. „Je to jedna z mála slovenských pamiatok celosvetového významu a svojím rozsahom jediná,“ pripomína historik. Medený hámor je podľa Sklenku posledným pozostatkom stredovekej a novovekej industriálnej zóny mesta Banská Bystrica, ktorá bola vybudovaná pozdĺž toku potoka Bystrica.
Času nie je nazvyš
„Jediným možným záchrancom hámra je mesto Banská Bystrica získaním jeho časti – aby sa mohla realizovať postupná záchrana tohto klenotu. Vzhľadom na stav Medeného hámra je potrebné v čo najkratšom čase konať,“ doplnil historik. V prípade, že by hámor prešiel do majetku mesta, následná záchrana by sa realizovala postupne a podľa neho aj v minimálnom nákladovom rozpočte, financovanom len z dotácií mimo rozpočtu mesta.
„Nepôjde o žiadnu veľkolepú záchranu a finančne náročnú obnovu areálu Medeného hámra. Mesto Banská Bystrica vytvorí len priestor a podmienky na záchranu tohto územia. Medený hámor ako hlavná súčasť Banskobystrického mediarskeho podniku v rámci Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti predstavuje jednu z mála slovenských pamiatok celosvetového významu. Jej potenciál pre rozvoj cestovného ruchu je obrovský,“ hovorí historik. Zachrániť by sa dala pamiatka z rôznych grantov.
.Význam Banskobystrického mediarskeho podniku a banskobystrického Medeného hámra potvrdila podľa neho aj nedávna návšteva v Augsburgu a stretnutia s primátorom Kurtom Griblom a predstaviteľmi Fuggerovskej nadácie. Jednoznačnú podporu spolupráci vyjadril aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku Peter Lizák.
Hámor by sa mohol stať zároveň jedným z kľúčových zastavení na vznikajúcej medenej fuggerovskej ceste, ktorá spojí niekoľko krajín.
