PRIECHOD. Ivan Strečok z obce Priechod a jeho syn Miroslav sú už treťou a štvrtou generáciou známeho rodu, ktorý je neodmysliteľne spojený s bačovskou tradíciou a rezbárstvom.
Veď k ich predkom patril aj známy rezbár a bača Pavol Vajda Šurec, preslávený svojou obdivuhodnou rezbárskou prácou.
Jeho otec Ondrej Vajda Šurec bol dokonca jednou z postáv, ktorá sa objavila na obraze českého maliara Ludvíka Kubu, ktorý robil v rokoch 1923 – 1929 etnologický výskum na strednom Slovensku a namaľoval počas neho aj spomínaný obraz.
Na maľbe je zachytený preslávený trh v Banskej Bystrici, pričom obraz svojou atmosférou pripomína známe obrazy Dominika Skuteckého.
A jednou z hlavných postáv obrazu, ktorého kópiu dnes vlastní farský úrad v Priechode, je práve Ondrej Vajda Šurec.„Dlho sme pátrali po histórii tohto obrazu, no sme veľmi radi, že sa viaže k našim predkom,“ hovorí Miroslav.
Detstvo na salaši
Ivan Strečok hovorí, že pokračovanie rodovej tradície je v jeho prípade celkom prirodzený proces. „Ako chlapec som prežil každé leto na salaši v Slovenskej Ľupči so svojím otcom. Boli to krásne chvíle a tu som sa celkom prirodzene dostal aj k rezbárstvu. Kedysi si totiž na salašoch vyrábali bačovia a valasi všetko, čo potrebovali pre svoju prácu. Nielen črpáky, ale aj formy na syr a oštiepky či šafle – väčšie a menšie nádoby na žinčicu,“ dodáva.
V Priechode bola tradícia ovčiarstva veľmi silná, keďže to bola v minulosti salašnícka osada, spadajúca pod ľupčianske panstvo. V lete zabezpečovali bačovia a valasi celý chod salaša – pasenie, dojenie, spracovanie žinčice a syra, a v zime, keď nevyháňali ovce na pašu, sa zas chytili dreva a stružlikali.Bolo nemysliteľné, aby vtedy niekomu naliali žinčicu do hrnčeka zo skla či smaltu.
„Mňa láska k salašu a drevu držala od detstva, už ako chlapec som stružlikal palice a píšťalky. Postupne som sa však snažil zdokonaľovať,“ hovorí. Nebolo to jednoduché, lebo rezbárstvu sa venoval popri svojej práci. Malo to však aj výhody. Keďže bol strojník a sústružník, vždy si vedel vyrobiť vlastné nože a dláta. A tak je to dodnes.Syn Miroslav sa pri ňom v dielničke vždy rád motal a bolo otázkou času, kedy to skúsi aj on.
Dnes je tento nadšený mladý folklorista hlavným fujaristom vo folklórnej skupine Priechoďan. Rodinnú rezbársku tradíciu posunul ešte ďalej a na fujarách nielen hrá, ale ich aj vyrába. Svoje ľudové majstrovstvo predvádza aj na kurzoch v Ústredí ľudovej a umeleckej výroby.
Keď sa spojí fantázia a talent
Pri výrobe črpákov sa obaja zamerali na pôvodné motívy – ovčiarstvo, ale tiež figurálne či medvedie motívy. „Snažíme sa v týchto motívoch zachytiť celý pestrý život na salašoch. Od ranného obúvania krpcov, až po hru na píšťalke či výrobu syra,“ hovorí Miroslav.Jedným z námetov sú aj ženy – kupkyne, ako im v Priechode hovorili.
