BREZNO. Bola to trochu netradičná, hoci krásna svadba. Väčšina gratulantov totiž neprišla s kyticami, ale s granulkami a potravou pre psov. Bolo to prianie mladomanželov, ktorí sa takto netradične rozhodli pomôcť breznianskemu Útulku Tuláčik.
„Veríme, že tak môžeme dať príklad aj ostatným mladým párom, ktoré majú radi zvieratá a chceli by pomôcť možno aj takouto netradičnou formou, “ hovorí Marianna Sorokin. Rodáčka z Polomky, ktorá už roky žije v Anglicku, sa v uplynulých dňoch na Horehronie vrátila, aby tu spečatila manželský sľub so svojim dlhoročným poľským partnerom Bartom.
„Táto netradičná myšlienka vznikla ešte vlani na svadbe môjho brata, keď som videla všetky tie kvety, ktoré veľmi rýchlo zvädli. Vtedy mi to prišlo ako zbytočne vyhodené peniažky,“ hovorí Marianna s tým, že od malička vyrastala so zvieratami.
Niektorí hostia od dojatia plakali
A svadobní hostia a gratulanti zareagovali na ich žiadosť zväčša pozitívne. „Niektorí z nich, hlavne milovníci psíkov, sa dokonca rozplakali,“ dodáva Marianna s tým, že sa našli aj takí, ktorí na nich spočiatku prekvapene hľadeli. Keď im však vysvetlili, čo za ich netradičnou požiadavkou stojí, mali už všetkých na svojej strane.
Manželský sľub spečatili na Horehroní, jedinú kyticu však držala nevesta. (zdroj: archív M.S. )A tak jeden plný kufor zvieracej stravy mohli zaniesť do Tuláčika už pred svadbou a ďalší plný kufor po nej. Bolo to približne 270 – 300 kíl granúl a tiež obľúbené piškótky.
Mladomanželia od začiatku vedeli, že to bude zbierka pre tuláčikov z Tuláčika. Nielen preto, že Marianna pochádza z Horehronia, no súčasne poznajú prácu nadšencov z tohto útulku, aj príbehy psíkov, ktorých tu zachránili a našli im nové domovy.
Aj v Anglicku sú preplnené útulky
Marianna s Bartom žijú v Anglicku už približne 14 rokov a majú tam štvornohého miláčika - fenku, ktorá by tiež skončila v útulku. „Jej majitelia sa sťahovali do iného štátu a mala len štyri mesiace,takže by musela ostať v krajine. V Anglicku je tiež strašne veľa preplnených útulkov a ako všade, aj tam sa nájdu ľudia, ktorí zvieratá milujú a naopak takí, ktorí k nim nemajú žiaden vzťah,“ hovorí Marianna o tom, či je vzťah k zvieratám v Anglicku iný ako u nás.
„ My, ľudia, si môžeme vzájomne pomôcť, ale zvieratká sa musia spoliehať len na nás. V Anglicku taktiež dobrovoľne pomáham v charitatívnom obchode, kde sa predávajú používané veci a výťažok z predaja ide pre psíkov v útulkoch,“ dodala.
