Obchod s drevom zažíva turbulentné obdobie

Po rokoch, keď časť drevárskych firiem poukazovala na nedostatok dreva od štátnych lesov pre svoje prevádzky, sa v poslednom čase situácia obrátila.

Tomáš KloučekTomáš Klouček (Zdroj: archív)

Slovenský trh nie je schopný absorbovať zvýšenú ponuku a drevo sa štátnemu podniku LESY Slovenskej republiky postupne hromadí na skladoch. Na príčine sú kalamity v smrekových porastoch nielen na Slovensku, ale aj vo veľkej časti Európy. Podnik mal na skladoch koncom mája viac ako pol milióna m3 prevažne ihličnatého dreva. O možnostiach riešenia tejto situácie a problémoch, ktoré s tým súvisia, sme sa rozprávali s obchodným riaditeľom štátneho podniku LESY Slovenskej republiky Tomášom Kloučkom.

Aké kroky podnikli LESY Slovenskej republiky v obchode s drevom na zvládnutie situácie?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvom rade musím zdôrazniť, že z celkového pohľadu zásob máme stav, ktorý nie je nejak neštandardný alebo vysoko krízový. Podnik má približne pol milióna metrov kubických dreva na skladoch, čo je o niečo vyššie množstvo, ktoré bolo bežné aj v minulých rokoch, a ktoré je zapríčinené čiastočne aj zmenou kvalitatívnej skladby z kalamitných ťažieb oproti plánovaným objemom výroby, čo úplne nereflektuje požiadavky niektorých našich odberateľov.

Z tohto množstva je však iba 60.000 m3 , ktoré nie sú pokryté zmluvami. Zároveň sa nám zmenila aj situácia v kontrakte so spoločnosťou Wood Working s. r. o., a uvoľnilo sa na tento rok ďalších 99-tisíc m3 kvalitnej ihličnatej piliarskej hmoty, ktorú budeme prioritne ponúkať slovenským spracovateľom, nakoľko opakovane počas posledných rokov deklarovali, že majú málo zdrojov pre svoje prevádzky. Pokiaľ nebudú slovenskí spracovatelia javiť pružne záujem o uvoľnený objem kvalitnej ihličnatej drevnej suroviny, budeme nútení hľadať odbyt aj mimo územia SR, aby sme dokázali zabezpečiť rozumné ekonomické výsledky v predaji a zabránili znehodnoteniu nahromadenej vyťaženej drevnej hmoty.

Zrealizovali sme niekoľko kôl elektronických aukcií, oslovujeme centrálnych aj regionálnych zákazníkov, ktorí sú v portfóliu odštepných závodov, disponujeme výsledkami prieskumu regionálnych zákazníkov, preto vieme presne identifikovať spracovateľov dreva aj obchodníkov na úrovni odštepných závodov. Máme databázu zákazníkov, s ktorou pracujeme, no vyzerá to tak, že časť dreva budeme musieť predať zahraničiu. Drvivá väčšina regionálnych zákazníkov nejaví záujem o kvalitné piliarske sortimenty A/B/C a uprednostňujú hlavne „D“ sortiment vzhľadom na jeho cenu a opakovane odmietajú A/B/C sortiment.

V lese nerastie len „D“ sortiment, to si musia uvedomiť všetci naši odberatelia... Rozhodnutie o vývoze však ešte nepadlo. K potrebným opatreniam sme pridali aj obmedzenie rubných úmyselných ihličnatých ťažieb, prioritne sa zameriavame na spracovanie ihličnatej kalamity. Bude to mať za následok vplyv na hospodársky výsledok štátneho podniku, no prvoradým cieľom je boj s podkôrnikovou kalamitou.

Je zvažovaný vývoz dreva otázkou politickej citlivosti tejto témy s ohľadom na verejnú mienku?

Nie! Myslím si, že by v takýchto otázkach mal prevládať zdravý rozum. Pokiaľ tu na Slovensku nie je o kvalitné piliarske výrezy záujem a drevo sa nám na skladoch znehodnocuje zo dňa na deň, nemôžeme sa tváriť, že je všetko v poriadku. Preto je na stole otázka: „Kde sú teraz tí domáci spracovatelia?“

Domáci odberatelia však v tomto období nie sú schopní kúpiť a spracovať ani drevo od LESOV Slovenskej republiky vo vyššej kvalite, nie to od privátnych majiteľoch lesov. Som presvedčený, že kapacita slovenských spracovateľov nie je až taká, ako niektorí deklarujú. Opakovane sme robili a robíme ústretové opatrenia v cenovej politike, niekoľkokrát sme
od 1. januára 2018 zmenili ceny drevnej suroviny smerom nadol, umožnili sme kúpu dreva priamo z odvozných miest (lesných skladov) v nižších cenových reláciách na závodoch postihnutých kalamitou.

Výsledok je ten, že o takúto hmotu sa bijú spoločnosti obchodujúce s drevom a nie priami spracovatelia dreva. Opakovane na tento stav upozorňujem. Na druhej strane mám obavy z vývozu dreva do zahraničia z dôvodu rozdielnych technických podmienok pri preberaní dreva oproti slovenským normám a zvyklostiam. Existuje riziko, že tvrdo narazíme na požadovanú kvalitu alebo objemy dodávok najmä preto, že máme veľké rezervy pri dodržiavaní kvality dodávok aj našim súčasným odberateľom pri produkcii sortimentov surového dreva. Ak sami nedodržiavame napríklad požadované nadmiery, tak ako je to definované v obchodných kontraktoch, sami si vyrábame problémy.

Tento problém už pretrváva dlhší čas.

Áno, ale pokiaľ vieme, že máme centrálnych zákazníkov s elektronickými 3D-prebierkami, ktoré sú presné, merajú dĺžky, priemer, zbiehavosť, krivosť, je nelogické, že dodávame štvormetrové dĺžky, ktoré majú reálne 3,98 alebo 3,95 metra. V tomto prípade nemáme čo oponovať a musíme sa pozerať do vlastných radov.

V podniku musíme tiež nastaviť presnejší systém plánovania. Vnímam to ako veľký problém, ale bez efektívneho systému adresného plánovania nie je možné dosahovať nadpriemerné výsledky. Oddelenie obchodu musí dostávať presné a aktuálne informácie o disponibilných zdrojoch drevnej hmoty, musí fungovať dokonalý systém analýz a prognóz ďalšieho vývoja nie len na domácom trhu s drevnou hmotou.

Je potrebné si uvedomiť, že v dnešnej dobe už obchod ovplyvňuje aj vývoj
na svetových trhoch, ako sú Čína, Afrika alebo arabské krajiny. Presné informácie o ťažbe drevnej hmoty sú dôležité na to, aby obchod mohol zákazníkom ponúkať to, čo je na skladoch.

Nie je to aj problémom verejného obstarávania a dodávok lesníckych prác v ťažbe a odvoze dreva?

Nie. Verejné obstarávanie je niekedy problémom, ale nielen v štátnom podniku LESY Slovenskej republiky, no keď sa na to pozrieme bližšie, tak je komplikované vo všetkých rezortoch. Pravda je, že v iných odvetviach sa nemusia vyrovnať s agrotechnickými termínmi a vplyvom počasia, ktoré spôsobí preplánovanie realizácie ťažieb, čo má následne vplyv na zmenu ďalších procesov, ani vplyvom biotických škodlivých činiteľov.

Určite aj my máme rezervy v procesoch verejného obstarávania a v realizácii dodávok lesníckych prác, ale vzhľadom na veľkosť, rozsah a premenlivosť obhospodarovaného územia je asi pochopiteľné, že tento stav prináša aj každodenná prevádzka .

Je známe, že kalamita v ihličnatých porastoch nepostihla iba Slovensko, ale je vo veľkej časti Európy vrátane napríklad Bavorska, Česka alebo Slovinska. Aké sú možnosti štátneho podniku v situácii, keď zvýšená ponuka dreva tlačí ceny smerom nadol aj v ostatných štátoch a naši odberatelia sa usilujú kopírovať tento trend?

Uvedená situácia nepredstavuje až taký veľký problém a potvrdzuje sa to aj pri rokovaní s našimi veľkými zákazníkmi, ktorí sú na slovenskom trhu mienkotvorní. Samozrejme, stretávame sa aj s tým, že nám niektorí zákazníci vyčítajú, že drevo je v Čechách lacnejšie. Je potrebné si však uvedomiť, že pri dovoze z Čiech je cena dopravy 15-17 €/m3 a aj po započítaní tejto položky sme konkurencieschopný dodávateľ.

Z toho, čo sa teraz deje v Európe a najmä v obchode a ťažbe dreva, je pre nás dôležitá jedna vec, a síce to, že v železničnej preprave dreva chýbajú vagóny. Komplikuje to pohyb dreva ku spracovateľom mimo regiónu producenta. Získať potrebný počet vagónov je veľký problém. Urobili sme pokus na Odštepnom závode Prievidza, kde sme uvoľnili 800 m3 čerstvej hmoty pre spracovateľa z Rumunska.

Dodnes sme túto skúšobnú dodávku neukončili pre nedostatok vagónov. Po dvoch mesiacoch chýba dodať ešte 300 m3, pričom privátny sektor a obchodníci boli doteraz v tomto smere šikovnejší. Robíme opatrenia na to, aby sme nadviazali priamu spoluprácu so železničnou prepravnou spoločnosťou a vedeli tak pružne reagovať na požiadavky odberateľov.

Takže cena dreva nie je zásadným problémom?

Aj cena je v niektorých prípadoch problémom, ale ako vidíte, do obchodu vstupuje veľa ďalších faktorov. Je zaujímavé, ako rýchlo na zmeny cien u nás reagujú obchodníci s drevnou hmotou a vedia ihneď odobrať drevo za ceny, o ktorých naši spracovatelia vravia, že sú z našej strany pre nich likvidačné. Tak sa pýtam – ako to, že to obchodníci s drevom dokážu a chcú za tieto ceny odobrať, a kam drevo na trhu umiestňujú, ak máme tak „zle“ nastavenú cenovú politiku?? Ja rozumiem požiadavkám spracovateľov v Slovenskej republike, že sa snažia ušetriť každé euro a strážia si ekonomiku svojich firiem, no my sme tiež povinní pri správe majetku štátu hospodáriť čo najefektívnejšie.

Štátny podnik zamestnáva takmer 3600 zamestnancov a má záväzky voči nim a následne aj voči zriaďovateľovi. Určite nepôjdeme cestou nekonečného znižovania cien na domácom trhu len preto, aby sme vyhoveli požiadavkám domácich spracovateľov, ak bude možnosť časť suroviny predať za výrazne vyššie ceny na iných trhoch.

Chystáte teda v štátnom podniku LESY Slovenskej republiky zmeny cien niektorých sortimentov?

Už v polovici mája sme urobili prvú úpravu cien, kedy všetky naše odštepné závody boli vyzvané, aby navrhli ceny sortimentov tak, aby boli z ich pohľadu konkurencieschopné. Takže ceny dreva sa vyvíjajú a naše odštepné závody majú pri cenotvorbe voľné ruky. Jediné na čom potrebné trvať, bolo zvýšenie ceny u sortimentu III.D, po ktorom je enormný dopyt.

Zároveň bol umožnený na Odštepnom závode Námestovo predaj dreva v surových kmeňoch z odvozného miesta v skúšobnom objeme 20-tisíc m3 v cene 60 €/m3 . Oznam bol zverejnený na webe štátneho podniku, informovali sme odberateľov a výsledkom bolo, že za týždeň bolo 20-tisíc m3 ihličnatej hmoty v kvalite A/B/C predaných.

Vysoké zásoby kalamitného dreva na odvozných miestach prinášajú riziko šírenia podkôrneho hmyzu naspäť do porastov, najmä ak zoberieme do úvahy rýchly nástup leta s vysokými teplotami.

Spomínaná situácia v súčasnosti skutočne nie je priaznivá. K samotným vysokým teplotám, ktoré urýchľujú vývoj jednotlivých štádií lykožrúta, ešte navyše negatívne prispieva nedostatok zrážok. Ten jednak oslabuje stromy v porastoch a tiež neprospieva už vyťaženému drevu. Výsušné trhliny znižujú kvalitu výrezov.

V tejto turbulentnej situácii vidím výrazný benefit pre štátny podnik, ale aj pre odberateľov, ktoré predstavujú dlhodobé obchodné kontrakty. Už aj naši najväčší odberatelia si začínajú uvedomovať, že dlhodobé zmluvy sú výhodou. Situácia s prebytkom kalamitnej hmoty sa čoskoro pominie a všetci tí, ktorí sú teraz krátkodobí obchodníci s drevnou hmotou a vysvetľujú, že vedia kúpiť lacnejšie drevo v Čechách, sa nepozerajú na to, že o rok, o dva, bude situácia iná a čerstvej ihličnatej hmoty bude nedostatok.

Dostali sme sa k problému dodávok firmám, ktoré s drevom okrem iného aj obchodujú. LESY Slovenskej republiky opäť zaviedli do svojich obchodných zmlúv ustanovenie zakazujúce predaj dreva tretím stranám. Darí sa tento bod zmlúv kontrolovať?

Áno, už v krátkom čase dostanú niektoré firmy výpoveď zmluvy z dôvodu porušenia obchodných zmluvných podmienok.

Má podnik ťažkosti aj v obchode s listnatým drevom?

V listnatom dreve nie je absolútne žiadny problém, dopyt odberateľov prevyšuje možnosti dodávok.

Aké opatrenia okrem už vyššie uvedených chystáte, aby sa obchod s ihličnatou guľatinou viac rozhýbal?

Uvedomujeme si potrebu flexibilnejšieho a dôslednejšieho toku informácií nielen vo vzťahu generálneho riaditeľstva k odštepným závodom, ale i medzi odštepnými závodmi navzájom. Tam podľa môjho názoru komunikácia často zlyháva.

Máme 25 riaditeľov odštepných závodov vrátanie špecializovaného Odštepného závodu lesnej techniky a Odštepného závodu Semenoles. Komunikácia medzi nimi by mala byť oveľa intenzívnejšia. Nedá sa stavať k akejkoľvek problematike individualistickým spôsobom - toto je náš závod, a my to dokážeme! Sme všetci jeden subjekt a každá zmena, ktorú niekto urobí, sa dotýka všetkých ostatných.

Vrátim sa k riešeniu relatívne vysokých zásob ihličnatého dreva pomocou zníženia cien. Aký bude mať tento krok dopad na hospodársky výsledok?

Samozrejme, že zníženie cien bude mať vplyv na tržby a hospodársky výsledok štátneho podniku. Tým, že sa snažíme predávať drevo z odvozných miest a časť aj v celých kmeňoch, optimalizujeme náklady vo výrobe dreva. To je jedna časť problematiky. Druhou stranou mince je postupné znehodnocovanie drevnej hmoty v prípade, že drevo nepredáme a zostane niekoľko mesiacov ležať na skladoch. Aj z tohto dôvodu realizujeme všetky dostupné mechanizmy pri predaji dreva, aby sme tomu predišli..

Aký je výhľad v obchode s drevom na najbližšie obdobie?

Je tu jedna skutočnosť, ktorá nám dáva určitú nádej do budúcna. Ceny reziva na svetových trhoch napriek relatívnemu prebytku guľatiny stúpajú. Nehovoríme teraz o slovenskom trhu. To znamená, že aj platobné a odbytové možnosti našich obchodných partnerov by mohli byť v krátkom čase v lepšej kondícii a pomôžu nám vyriešiť súčasné disproporcie ponuky a dopytu v obchode s drevnou hmotou.

Autor: TS

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 568
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 588
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 086
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 153
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 674
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 121
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 990
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 779
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Hokejisti Banskej Bystrice - ilustračné foto

Spišská Nová Ves vedie v sérii 1:0.


TASR
Evonik Fermas v Slovenskej Ľupči.

Evonik Fermas vidí využitie nového produktu v textilnom a chemickom priemysle.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 153
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 674
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 121
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 990
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 779
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu